Prepojenie moci, politiky a korupcie je stále aktuálne

"Pri čítaní románu Lesk a bieda kurtizán som mal pocit, že čítam dnešné noviny. Zdalo sa mi veľmi súčasné a inšpiratívne objaviť Balzaca na divadelnom javisku," povedal Marián Amsler. Inscenáciu Lesk a bieda kurtizán v jeho originálnej dramatizácii a réžii v piatok 13. februára premiérovalo bratislavské Divadlo Aréna. V pondelok ho diváci uvidia znova.

14.02.2015 12:00
Lesk a bieda kurtizán Foto:
Petra Vajdová (Ester) a Marek Ťapák (barón de Nuncingen) v inscenácii Amslerovej dramatizácie Balzacovho románu Lesk a bieda kurtizán.
debata

V čom vám tento román Honoré de Balzaca evokuje súčasnosť?

V témach. Píše o svete pred revolúciou, v ktorom sa stretáva najbohatšia parížska elita s najspodnejšími vrstvami spoločnosti a chudobou pri absencii strednej triedy. K takémuto modelu smeruje aj súčasný svet, v ktorom sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými prehlbujú a chudoba začína byť ozajstný problém. A zároveň opisoval prepojenie zločinu, politickej moci a korupcie, ktoré je rovnako aktuálne aj dnes. Fascinovala ma táto politická línia a jej protipól v téme hľadania skutočnej lásky.

Túto reprezentuje krásna kurtizána Ester a mladý dandy Lucien.

Ich vzťah sa v štyroch častiach románu vyvíja. Nemožno ho označiť za ideálny model, pretože obaja skončia zle. Ani ich vzťah nedospeje k naplneniu. Aj preto je pre mňa divadelne výživný. Nestane sa, že na začiatku sa do seba zaľúbia a potom sú dve hodiny do seba šialene zamilovaní, ale, naopak, ich vzťah prechádza rôznymi premenami, takže je o čom hrať. Bola to veľká príležitosť pre situácie aj pre hercov Petru Vajdovú a Richarda Autnera.

Čo z množstva literárneho textu ste vybrali pre javisko?

Sústredil som sa na ústredný trojuholník postáv Carlos Herrera, Ester a Lucien. Vzťah zaľúbencov, ktorý prejde veľkými zvratmi a peripetiami, som potreboval dramaticky skomplikovať, takže pribudol aj barón de Nuncingen, ktorý sa do Ester šialene zamiluje, jeho manželka Delphine a ich dcéra Klotylda. Všetci traja základný vzťahový trojuholník ovplyvnia. Za všetkým stojí tajomná postava Carlosa Herreru, ktorý má v románe už po päťdesiatke. Obsadil som do tejto úlohy štyridsiatnika Martina Hronského, čím som postave dodal väčšiu vitalitu a zapálenosť pre realizovanie vlastných diabolských plánov.

Obnažili ste aj ďalší Carlosov rozmer.

Aspekt, ktorý sa veľmi nerozširuje – ktorému je však venovaná celá posledná časť románu – je jeho sexuálna orientácia. Dozvedáme sa, že predtým žil Carlos Herrera s mladým zločincom, ktorému pomáha dostať sa z väzenia. Napriek tomu je v conciergerie, v ktorej sa v poslednej časti ocitne, rešpektovaným zločincom, z ktorého majú všetci strach. Aj téma utajovanej homosexuality bola pre mňa dôležitá a je aj súčasťou predstavenia.

Kurtizána Ester si v románe vezme život, pretože neznesie predstavu, že by mala byť milenkou bohatého baróna. Neznie to dnes priveľmi staromódne?

Až idealisticky. V našej interpretácii sme vyznenie jej samovraždy posunuli. Ester neumiera kvôli nešťastnej láske, ale, naopak, v momente, keď pochopí, že láska k Lucienovi nie je skutočná a nikdy sa nenaplní tak, ako si predstavovala. Zároveň ju k definitívnemu rozhodnutiu dotlačia okolnosti. Myslím si, že momenty, ktoré by mohli pôsobiť starosvetsky alebo idealisticky, sa nám podarilo zosúčasniť cez motivácie postáv, cez ich súčasné videnie reality.

Marián Amsler, divadelný režisér Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Marián Amsler Marián Amsler, divadelný režisér

Ako ste zosúčasnili motivácie tajomného Carlosa, ktorého postava sa cez desaťročia dočkala najrozmanitejších interpretácii?

Herrera je klasický zločinec. Prototyp súčasného mafiána, ktorý nie je primitív, ale, naopak, veľmi dobre vie, kde a na koho zatlačiť, aby dosiahol, čo chce. Ester a Lucienovi pomáha, aby ich vzápätí mohol využiť. Ale jeho vzťah k Lucienovi je iný ako k Ester, ktorú použije ako nástroj na získanie peňazí od baróna Nuncingena.

Pre Luciena ste našli aké motivácie, aby sa jeho postava stala súčasnejšou?

Ako sám hovorí, je z generácie, ktorá je veľmi lenivá a arogantná. A jeho „básnictvo“ je istá časť pózy mladých ľudí, ktorí svoju lenivosť nazývajú depresiou alebo splínom a za to schovávajú vlastnú neschopnosť žiť a pracovať. Sú to takí moderní povaľači. Lucien je v tomto trošku pozér, zároveň však svoje stavy prežíva, takže si to ani neuvedomuje.

Populárne hity v nových aranžmánoch Slava Solovica sú udičkou, na ktorú chcete publikum chytiť?

Vybral som šesť piesní od veľmi známych interpretiek. V inscenácii sa objavia skladby od Lady Gaga, Miley Cyrus, Lany del Rey, Christiny Aguilery a je tam ešte Sia. Pop-music je proste súčasťou dnešnej kultúry a toho, čo vnímame ako extravagantné, lesklé, nabubrené a tento svet sa mi od začiatku spájal s príbehom. Nechcel som robiť muzikál, piesne sú vkomponované do deja, s ktorým splynuli. Myslím, že emocionálne podporujú a posúvajú príbeh aj vnútorné životy a svety postáv.

Sám ste navrhli scénu aj kostýmy, aký kľúč ste zvolili?

Pokúsil som sa vytvoriť svet toho románu, ktorý môže byť univerzálny. Súčasný, ale zároveň nesie aj historizujúce prvky. Objavia sa aj dobou inšpirované, ale aj súčasné kostýmy. Trošku eklektickým štýlom som chcel dostať na javisko francúzsku noblesnosť a extravaganciu inšpirovanú, povedzme, kolekciami haute couture módnych návrhárov. Ale len v rámci niektorých scén, aby sme do nich dostali tému. Napríklad celá úvodná scéna sa odohráva na plese v opere, pre ktorú sme vytvorili naozaj extravagantné kostýmy.

Čo vás najviac potrápilo?

Asi prvá fáza vzniku dramatizácie. Najzložitejšie bolo vytvoriť dejovú líniu s obmedzeným počtom postáv tak, aby som zachoval čo najviac románových motívov. A nájsť jazyk, ktorý postavy aj sofistikuje, aby sa nerozprávali prvoplánovýmmi vatovými konštrukciami, aké dnes počujeme v televízii. Snažil som sa zhustiť do dialógov nielen tému, ale dať vyjadrovacím prostriedkom aj literárnu hodnotu.

Pri realizácii na javisku ste nemuseli prekonávať prekážky?

Podarilo sa mi získať takmer všetkých hercov, ktorých som si vytypoval, takže hru som dopisoval priamo pre nich. V Divadle Aréna sú dobrovoľne, nie sú tu zamestnaní, takže musia na inscenácii pracovať aj s dávkou vlastného vkladu a chcenia. Skúšanie nás veľmi bavilo, väčšie komplikácie sme nemali.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #Marián Amsler #Lesk a bieda kurtizán