Vraj báseň. Báseň máme napísať, aby sme sa dozvedeli pravdu o svete. Homér by s tým možno súhlasil. Vzdajme sa radšej veršovania a sústreďme sa na pohyb. Ten je hlavnou dimenziou a spolu s hudbou najdôležitejšou výpovednou hodnotou tanečného predstavenia.
A akoby čert nechcel, tanečníci tancujú báseň. O ceste muža, o ceste mužov a ceste žien. Bulletin nás informuje, že je len jedna cesta a jeden muž. Zrak nás však neklame s my vidíme, že je to naša cesta. Koľkých mužov na nej stretneme a koľko žien pohladíme?
Foto: CAJJAK
Tanečný projekt Debris Company, ktorý pod režijným a choreografickým vedením Stanislavy Vlčekovej a Jozefa Vlka hosťuje v banskobystrickom Divadle Štúdio tanca, priniesol koláž pocitov a vnemov, tanečného umenia na vysokej profesionálnej úrovní, ktorá sa za pätnásť rokov existencie divadla prejavila neraz. A vzťahy sú azda to najpodstatnejšie, o čom divadelný či umelecký tvorca každého druhu najradšej hovorí.
Tie naše na javisku sú občas brutálne, sem-tam tečie krv, niekedy sú obnažené, ale vždy sú celistvé. Súlad je slovo, ktoré charakterizuje celý tanečný proces.
Foto: Divadlo Štúdio tanca
V inscenácii tanečníci predstavili svojho „Homéra“ nabitého vášňou, citom, snahou o porozumenie a následným sklamaním. Keby ste neverili, že jeden ľudský život sa dá vyrozprávať bez toho, aby ste siahli po Anne Karenine či po Dostojevského veľdiele, choďte na Roots. Je to tanec o živote v tom najpriamejšom, najcitlivejšom a najdesivejšom zmysle. Príbeh umocňuje hudba Jozefa Vlka, kostýmy Kataríny Holkovej a svetelný dizajn Jána Čiefa. Scénografia a grafický dizajn JaOnMi CreatureS. Tancuje umelecký súbor Divadla Štúdio tanca.
