Hlavnú úlohu Malého princa hrá charizmatický Kamil Kollárik, ktorý má zaujímavú hereckú históriu – hral aj v prvom slovenskom filmovom horore Zlo. Toto je však, ako je známe, len o dobre. Príbeh Malého princa je vhodný pre deti aj dospelých. Deti si v ňom nájdu rozprávku a mnohé poučenia, dospelí si môžu zafilozofovať o živote.
Celý príbeh Malého princa je umocnený osudom autora knihy Antoina de Saint-Exupéry, ktorý bol letcom a zmizol bez stopy. Spočiatku lietal na malom lietadielku s poštou. Niektoré texty písal v lietadle a na tých textoch cítiť blízkosť neba, hviezd, náladu noci niekde nad oceánom, osamelosť odvážneho pilota. Lietadlá to boli starodávne, bola mu tam zima, možno sa aj bál, ale o to viac fungovala fantázia.
Pre každého umelca, ktorý ďalej pracuje s týmto dielom – najmä v divadle – je to veľká výzva. Ako dostať na javisko všetko to krásne, múdre a poetické, čo je v knižke. Nie je to jednoduché, ale divadlo Ludus to vie. Na hru pozýva aj rozprávaním o spisovateľovi: "… bol vojnovým pilotom, priekopníkom diaľkových letov počas 2.¤svetovej vojny. V roku 1944 ho vyhlásili za nezvestného. Tragicky zahynul pri bojovom lete nad Korzikou.
Antoine nosieval pri sebe aj malý medailón svätej Terézie, ktorý mu venovala manželka Consuela. Na zápästí, i keď to bolo zakázané, nosil striebornú retiazku, darček od svojho amerického vydavateľa pri príležitosti vyjdenia Malého princa, na ktorej je vygravírované meno jeho manželky. V septembri 1998, teda po 44 rokoch, náramok vylovil rybár na šírom mori v blízkosti Bandol."
Ako vidno, podnetov na zaujímavú inscenáciu je dosť. Ak si k tomu prirátame aj šikovných hercov a dobré zázemie (preklad: Elena Šmatláková, dramaturgia: Radoslav Kuštek, svetelný dizajn: Peter Stránsky, technické zabezpečenie: Eduard Mikuš, scénická hudba: Dalibor Kocián, scénografia, kostýmy a grafika: Zuzana Hlavatá), môžeme konštatovať, že deti aj rodičia sa majú na čo tešiť.
