Lož je pravda s kratšou nohou

Chcete ma chytať za slovíčka z mojich básní? Pýta sa nervózny minister kultúry Miroslav Válek neznámeho príslušníka Štátnej bezpečnosti. Fiktívny dialóg sa odohráva v izbe bratislavského hotela Carlton 25. marca 1988. V deň, keď sa konala "sviečková" manifestácia, ktorá vošla do novodobej histórie ako otvorený prejav odporu proti komunistickému režimu. Aspoň v hre Petra Pavlaca Slovo Válkovo, ktorá má v utorok 31. marca premiéru v Modrom salóne Slovenského národného divadla v Bratislave.

31.03.2015 11:59
48 slovo valkovo   Novy obrazok Foto:
Emil Horváth (Válek) a František Kovár (Príslušník) v inscenácii Slovo Válkovo.
debata

Niekto vás na mňa nasadil? Vyzvedá ďalej kedysi vynikajúci básnik, z ktorého sa stal minister kultúry a normalizačný politik. Váš problém bol a je v tom, že keď máte moc, uzurpujete si právo úplne na všetko. Právo o všetkom rozhodovať, právo na názor, prácu, či niekomu pomôžete alebo nepomôžete podľa toho, ako sa vám to hodí. Nastavuje mu zrkadlo eštebák, ktorý nahráva komunikáciu bezpečnostných zložiek.

Slovo Válkovo je druhou z hier, ktorých ambíciou je mapovanie životov kontroverzných osobností. „Po inscenácii Leni, ktorá je mimoriadne úspešná, prichádza náročnejšia, ale veľmi potrebná hra. Jej prostredníctvom sa dostávame do sveta šialenej doby, v ktorej sme žili. Okrem iných otázok hľadá aj odpovede na otázky, kam sme sa odvtedy dostali, čoho sme sa zbavili a čoho nie,“ povedal riaditeľ Činohry SND Roman Polák.

Na začiatku bola nevinná otázka Pavlacovho osemročného syna. Prečo básnik, ktorý píše také veselé, vtipné, smutné, alebo jednoducho krásne básničky, môže byť kamarátom, či dokonca môže slúžiť ľuďom, ktorí iným ubližujú. "V momente, ako sa objavila možnosť nahliadnuť do priestoru plného nejednoznačnosti a znepokojujúcich otáznikov, nemal som pochybnosť, že chcem doň vstúpiť.

Rešpekt k Válkovi ako k osobnosti, zároveň snaha porozumieť jeho fatálnemu zlyhaniu vo vzťahu k morálke, zneužitie príslušnosti k totalitnej moci, to všetko je tenký ľad," pripustil Peter Pavlac. Napriek tomu sa naň rozhodol vstúpiť a výsledkom je – ako napovedá podtitul – fiktívny dialóg na hrane priepasti alebo pokus hľadať argument. Výsledok až mrazí.

Hru napísal „na telo“ Emilovi Horváthovi, ktorý ju zároveň režijne naštudoval. „Válek bol nadpriemerný básnik. Nie náhodou si ho Husák vybral ako normalizačného ministra kultúry,“ povedal herec a režisér v jednej osobe. „Inscenácia neprináša čiernobiele videnie. Hovorí o chorobe doby, ktorou boli poznamenaní všetci. Tému považujem za veľmi potrebnú, pretože dnes sa o tom nevie nič,“ dodal Emil Horváth.

Básnika definitívne nahradil komunista. A človeka, umelca, ktorý hľadá nejakú podobu pravdy vo svete, ste nahradili zdeformovaným protikladom komunistu, ktorý lož pomenúva ako pravdu s kratšou nohou. Pridáva ďalší z argumentov fiktívneho dialógu Príslušník v podaní Františka Kovára.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské národné divadlo #František Kovár #Miroslav Válek #Peter Pavlac #Slovo Válkovo #Emil Horváth