„Dostali ma silné charaktery. Nie v zmysle silného muža, pretože hrdinovia hry sú vlastne slabí. V podstate ide o komédiu, ktorá balansuje na hrane drámy, do ktorej sa napokon preklopí. A hlavne je fakt vtipne napísaná, pri jej čítaní som sa nahlas smiala,“ povedala režisérka Mariana Luteránová.
Každú nedeľu po záverečnej sa mení Stephenova londýnska reštaurácia na „hráčsky brloh“. Poker hrajú čašníci, kuchár, majiteľ aj jeho syn. Zabehaný mechanizmus nočných hier v jednu nedeľu naruší čudný hosť, ktorý – zdá sa – na odchod nepomýšľa, hoci záverečná hodina sa nezadržateľne blíži. Kto to je? Čo tým sleduje? Skončí aj on pri pokerovom stole?
„Poker je veľmi zaujímavá hra. Hrávali sme ho na stretnutiach s priateľmi aj na vysokej škole. Nie o veľké peniaze, len o maličké – pre ten pocit z hry,“ vysvetlila režisérka, pre ktorú táto kartová hra rozhodne nie je „veľká neznáma“. V pokeri nikdy neviete, kto drží v rukách aký tromf. Kedy treba riskovať a kedy možno o všetko prísť.
Pri písaní Dílerovej voľby inšpirovali Patricka Marbera, ktorý svoju umeleckú kariéru začínal ako herec stand up comedy, aj vlastné skúsenosti s hráčskou závislosťou. Nečudo, že charaktery komických figúr, ktorými komornú komédiu zaľudnil, vykreslil nesmierne plasticky.
„Nie je to komédia o ničom. Naopak, nesie v sebe veľmi silné témy. Napríklad tému hazardu, ktorá je stále veľmi aktuálna. Myslím si, že veľa ľudí rieši svoje problémy tým, že sa snažia veľmi rýchlo zbohatnúť. Hoci aj výhrou, ale všetko chcú naraz! V hre je aj výrazne rozvinutý vzťah otec a syn. Téma rodičovstva – ako sa podpíše naša výchova na deťoch a čo s tým potom vieme alebo nevieme urobiť,“ pokračovala Mariana Luteránová.
Cez šiestich hrdinov, ktorých vášne i závislosti prepukajú v okamihu, keď sa rozdajú karty, nazerá divák ako cez kľúčovú dierku do sveta mužov. Do sveta, v ktorom dominuje nikdy sa nekončiaci zápas – o víťazstvo, o prevahu, o peniaze, o pozíciu. „Na začiatku som hercom povedala, že mňa ten ich mužský svet zaujíma – veď odmala sa v ňom pohybujem. Pri odhaľovaní motivácií konania ich postáv som niekedy poznamenala: takto sa vy muži správate. Najskôr ostali prekvapení, odmietali moje videnie, neskôr s viacerými mojimi pozorovaniami súhlasili,“ vysvetlila režisérka, čo objavila pri ponáraní sa do duše hráčov.
Inscenácia si podľa nej vyžaduje technickejšie herectvo strihu, presnosti, tempa a úctu k textu. „Marberove komédie sa podobajú na sitkom, ktorý stojí a padá na tempe, intonácii a bodke. Akonáhle chýbajú, tak im padá remeň a prestávajú fungovať. A ďalším úskalím bolo nájsť v závere mieru, aby sme ostali komédii verní a preniesli na javisko dramatický potenciál Dílerovej voľby,“ dodala Mariana Luteránová.
