„Hra je love story, aj keď veľmi ,špecifická'. Naša inscenácia však ňou nie je,“ povedala režisérka Valeria Schulczová. Na Harrowerovom texte ju zaujala najmä skutočnosť, že je súčasný, kontroverzný a zároveň odkrýva tabu.
V komornom dramatickom príbehu sa po rokoch stretáva mladá žena a starnúci muž. Ray ako páchateľ násilia, Una ako jeho obeť. Postupne odkrývajú tajomstvá spoločnej minulosti, obnažujú krehkú hranicu medzi láskou a zneužívaním. Inscenácia kladie ťažké otázky, napríklad čo traumatizovalo Unu viac – vzťah s Rayom alebo reakcia spoločnosti, hnev rodičov, agresívne vyšetrenia u lekára či sedenia u psychiatričky? Neponúka však jednoznačné odpovede. Je na divákoch, aký postoj zaujmú k tomu, čo sa odohráva na scéne.
„Žijeme v inom kontexte ako postavy našej hry. Tu sú obete sexuálneho zneužívania stále kriminalizované. Ak navyše ide o zneužitie detí, je to ešte horšie. Spoločnosť sa nedokáže s týmto typom zločinov vyrovnať, a tak sa namiesto páchateľov prenasledujú obete,“ pokračovala hosťujúca režisérka, ktorá text spolu s Romanom Olekšákom preložila.
Hlavné úlohy zverila Jánovi Kožuchovi a Kamile Antalovej. Scénu a kostýmy navrhol Pavol Andraško, o hudbu sa postaral Róbert Mankovecký. „Dúfam, že naša inscenácia prispeje k odtabuizovaniu tejto témy. Dobrým východiskom bude, ak pripustíme, že sa to deje aj u nás. Možno i v našom okolí. A nebudeme hluchí a slepí,“ dodala Valeria Schulczová.
