Pozor, s kým sa púšťate do reči

Utrpenie je dobrodružstvo, prinajmenšom pre Gogoľových literárnych a dramatických hrdinov.

, 24.04.2015 16:00
Danica Matušová a Eva Pavlíková Foto:
Danica Matušová (Tess) a Eva Pavlíková (Margot) v inscenácii Druh: Žena.

Vášnivé muky a úzkosťou pulzujúca túžba predurčujú aj cestu obyčajného úradníčka Popriščina za naplnením „svätého“ cieľa, ktorý sa snaží prekonať vlastnú malosť a dostať sa do lepšej spoločnosti. Krehký a úprimný človek, ktorý nikdy nebol „in“, je hrdinom Gogoľových Bláznových zápiskov. Grotesknú drámu uvedie v piatok v premiére banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí. Inscenácia je určená dospelému publiku.

Úprimný, no bezvýznamný úradník sa uchádza o priazeň riaditeľovej dcéry. Aby v ich očiach vyzeral lepšie, vydáva sa za španielskeho kráľa. Jeho denníkové zápisky sú plné ideálov a viery v lepšie stránky ľudí. „Chce patriť do sveta svojho generála, gubernátora, do sveta vyššie postavených ľudí, ktorí ho obklopujú. Ale oni ho neprijmú, naopak, všetko mu pekne vrátia,“ povedal režisér Marián Pecko.

Neúspech Popriščina poznamená až tak, že príde o rozum. „Zbláznil sa, pretože neustál všetky nástrahy sveta, ktorý ho obklopuje. Príbeh outsidera, ktorého prevalcuje čižma spoločnosti, je znova aktuálny. Vidím v ňom zvláštne kontexty. Napríklad, že človek si má dávať pozor, s kým sa púšťa do reči, s kým má záujem komunikovať a do akého sveta chce patriť,“ povedal režisér Marián Pecko. Pred dvadsiatimi rokmi inscenoval Bláznove zápisky na javisku Slovenského komorného divadla v Martine. Pre svoju domovskú scénu pripravil novú a úplne inú inscenáciu príbehu inšpirujúceho človečinou.

V záplave informácií sa možno pominúť

Prináša dva pohľady. Jeden skúma optikou hrdinu. „Treba si dávať pozor, čo všetko si chce zo života ukradnúť pre seba. Čo môže a čo nie. Vedieť sa zaradiť a pochopiť svet, ktorý je nesmierne komplikovaný, náročný. V záplave informácií, z ktorých niektoré sú pravdivé a iné nie, je náročné sa orientovať a človek sa ľahko môže pominúť. Druhý pohľad je, samozrejme, súčasná politická situácia. Z tohto aspektu je Popriščinov príbeh veľmi živý a aktuálny,“ vysvetlil režisér.

Inscenácia, odohrávajúca sa v priestore arény, dostala aj prívlastok psia opera. „Väčšina ľudí má nad sebou anjelov strážnych, Popriščin má za sebou strážne psy,“ pokračoval. Pes jeho vyvolenej vedie intenzívnu korešpondenciu s ďalším psom. V listoch sa píše aj o ňom. Keďže sa chce dozvedieť čo, zmocní sa ich. Psia opera preto, lebo dve herečky, ktoré hrajú psov, celú korešpondenciu spievajú," pokračoval Marián Pecko.

Bláznove zápisky sa zvyknú hrávať ako monodráma. On sa rozhodol pre iné riešenie. Vstupuje do bohatého a veľmi intenzívneho sveta myšlienok a emócií hlavného hrdinu a jeho vizuálne, pohybové, hudobné aj interpretačné predstavy napĺňa šesť hercov a herečiek. Na scéne Pavla Andraška nechýbajú ani bábky Evy Farkašovej, ktorá navrhla aj kostýmy. „Psy na seba berú rôznu podobu, jedna z nich sú aj marionety. Je to recesia, divadelný žart,“ dodal režisér.

Po čom ženy túžia

Slávnu feministickú spisovateľku mučí tvorivá kríza. Bojuje s vydavateľom, ktorý netrpezlivo čaká nový bestseller, aj so študentkou, ktorá na ňu nečakane vytiahne revolver. Tak sa začína komédia Joanny Murray-Smith Druh: Žena, ktorá má v piatok premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. „V texte sme objavili veľa zaujímavých úvah o tom, aká by súčasná žena mala byť, aby našla svoje šťastie,“ povedala režisérka Adriana Totiková.

V spisovateľkinom odľahlom dome sa nečakané objaví jej dcéra, odmietajúca matkine feministické názory, jej šokovaný manžel – úspešný manažér, mladý taxikár, typický „mačo“ a napokon aj sám vydavateľ… Ironický pohľad na myšlienkové kotrmelce najrozmanitejších ženských teórií austrálska autorka výdatne kombinuje s prvkami frašky, ktoré prináša dnešná realita.

„Niektoré ženy túžia po uplatnení a dominancii v spoločnosti. Niektoré, naopak, hľadajú harmóniu pokoja v domove. Tie, ktoré majú dobrých mužov, chcú drsných chlapov… Nie sme spokojní s tým, čo máme a hľadáme protipól. Problém býva v tom, že slobodu si nevieme dopriať sami sebe. Naše postavy sa snažia objaviť slobodný priestor tým, že objavia sami seba, svoje vnútorné tabu a nastavenie,“ pokračovala režisérka.

Konverzačnú komédiu rozohrala na veľkom javisku. Potrebovala preto dotvoriť pôvodný text množstvom vtipných situačných nápadov. Spolu s hercami ich vymysleli toľko, že napokon mohli povyberať len tie najlepšie. „Netreba hľadať jeden model, najlepšie je nechať priestor ženám aj mužom, aby sa mohli rozhodnúť, aká bude ich individuálna cesta životom,“ dodala Adriana Totiková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Nitra #Bábkové divadlo na Rázcestí #Marián Pecko #Druh: Žena #Adriana Totiková