David Harrower (1966) je skúsený divadelný autor. Od roku 1995 mu pribudlo na konte viac ako dvadsať divadelných hier – pôvodné autorské texty (v roku 2001 mala jeho prvotina Knives in Hens pod názvom Nože v sliepkach premiéru v Činohre SND), úpravy známych divadelných hier (Ivanov A. P. Čechova, Woyzeck G. Büchnera, Šesť postáv hľadá autora L. Pirandella, Dobrý človek zo Sečuanu B. Brechta, Milkovanie A. Schnitzlera či Verejný nepriateľ H. Ibsena) i dramatizácie (napr. sci-fi novela J. Wyndhama The Chrysalids). Podľa drámy Nože v sliepkach bol nakrútený film Culling Hens (USA 2013) a film podľa hry Blackbird by mal mať premiéru v Londýne ešte v tomto roku. Je autorom libreta k opere Luka Bedforda nanovo interpretujúcej faustovskú legendu, ktorú v minulom roku uviedla londýnska Kráľovská opera.
Dramatik pravidelne spolupracuje so škótskym divadlom pre novú drámu Traverse Theatre, Medzinárodným divadelným festivalom v Edinburghu, škótskym Národným divadlom a divadlom Young Vic v Londýne. Nečudo, že práve tento činorodý dramatik získal v roku 2007 Cenu Laurence Oliviera za najlepšiu drámu roka. Tou drámou bol Blackbird.
Divadelníkov hra láka predovšetkým interpretačným potenciálom. Rovnako presvedčivo sa dá hrať o vnútornej dráme muža bojujúceho so svojím zlyhaním ako o démonickom manipulátorovi, ktorý sa nikdy nevzdá svojich obetí alebo o chorobnej pomste bývalej obete, pri ktorej sa úlohy aktérov zásadne menia.
Harrower nedáva kľúče ani odpovede ani zaručené návody, len núti rozmýšľať nad stovkami bezmenných osudov za dverami divadla a našom vzťahu k nim. Našej schopnosti nezostať nezainteresovaným pozorovateľom a nestratiť sa mravnom labyrinte súčasnosti. Nemoralizuje, ani nerelativizuje etické normy správania, ale nedovolí zúčastneným – tvorcom ani divákom – aby sa skryli do anonymity všeobecných právd a sterility komunálneho myslenia.
Martinčania dokázali v pondelok večer v Bratislave mnohé z Harrowerovho textu odkryť a pretlmočiť, ale rovnako úspešne aj zahmliť. Romantizujúci opar vznášajúci sa nad väčšou časťou predstavenia otupil nielen hrany pôvodného textu, ale aj zamýšľanej výpovede tvorcov. Ostré memento tlmočené príchodom potenciálnej obete na javisko v závere inscenácie ostalo visieť vo vzduchu rovnako ako bezradnosť hlavnej hrdinky, ktorej stretnutie s bývalým milencom neprinieslo ani úľavu ani vyrovnanosť.
