Herec Milan Ondrík: Treba to len urobiť

31.05.2015 09:01
Milan Ondrik
Herec Milan Ondrík. Autor: ,

Zahrá diabla aj maďaróna či nacistu. Vždy znovu a s rovnakým zanietením, akoby rolu písali len pre neho. Zo začiatku "prehrával” a trhal kulisy, dnes dostal jeho prejav na javisku civilnejší nádych. Chlapec z Oravy si do hlavného mesta priniesol odvahu, talent, pracovitosť a pokoru. Člen Činohry SND, Milan Ondrík.

Za Lajoša, pomaďarčeného grófa Ľudovíta Kostrovického v inscenácii Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, dostávate veľké pochvaly. Diváci sa smejú od prvej chvíle, keď prídete na javisko. Ste rovnako vtipný aj doma?

Neviem. Keď sme toto predstavenie skúšali, bavilo ma naháňať môjho päťročného Adama s maďarskými replikami: Jóól, vigyázat, čo ti rozkážem! On sa bál a kričal: Nehovor mi to tatíí! Zuzka nad nami len krútila hlavou… Monológ diabla z Nevesty hôľ som si zase skúšal tak, že som nosil dvojročnú dcéru Alžbetku na chrbte. Tej sa to páčilo a smiala sa. Chcel som si texty vyskúšať aj v iných situáciách, aby som ich dokonale ovládal. A deti sú na to najlepšie, lebo to považujú za hru.

Váš gróf má vtipný maďarský prízvuk. Viete po maďarsky?

Veľmi som sa tejto roly bál, pretože som nikdy neinklinoval k parodovaniu maďarčiny. Nepáčilo sa mi to, ani som to nevedel. S pár maďarskými vetami, ktoré sú v predstavení, mi pomohli kamaráti. Keď som ich zvládol, prízvuk prišiel akosi automaticky aj v slovenských slovách.

Inšpirovali ste sa Michalom Dočolomanským, ktorý hral rovnakú postavu pred 45 rokmi?

Ukážky z inscenácie som videl na youtube a pred premiérou ju dávali aj v telke. Najskôr som si k nej sadol, ale po krátkej chvíli som televízor vypol. Nechcel som, aby ma to ovplyvnilo, aby som porovnával. Mohlo by ma to leda ak pomýliť. Možno v lete cez divadelné prázdniny, keď budem mať potrebný odstup, si inscenáciu pozriem.

Vraj vám prácu s textom trochu komplikuje vaša dyslexia. Kedy ste prišli na to, že ju máte?

Nikto mi nepovedal, že ju mám, ale keď čítam text prvý raz, písmená sa mi motajú. Mýlim si napríklad b a d. Musím sa preto textu viac venovať a doma si ho v pokoji naštudovať. Na druhej strane, opakované čítanie mi dáva viac času rozmýšľať nad postavou. Pes je zakopaný možno aj v mojej hyperaktivite a menšej schopnosti sústrediť sa, ktorá ma sprevádza od malička. Musím sa len upokojiť a potom to ide.

Kvôli tomu teda váš hlas nepočuť z dabingu?

Závidím a gratulujem ľuďom, ktorí dabing robia, ale ja to neviem. Raz mi jeden dabingový "režisér”, ktorý ani nevedel poriadne, ako sa volám, počas dabovania béčkového filmu povedal: Pán ééé (listoval v papieroch a hľadal moje meno) Ondrík, ten herec sa vám neprispôsobí! A ja na to: Pán ééé režisér, ten herec sa mi raz prispôsobí! Rozosmial som sa a odišiel som. Odvtedy som však dabing radšej neskúšal.

So Zuzanou Fialovou (Katerina) ako Miťa v...
So Zuzanou Fialovou (Katerina) ako Miťa v inscenácii Bratia Karamazovovci. Autor: Andrej Canecky

Roztancovať hercov nebýva ľahké. Trápil sa s vami choreograf Jaroslav Moravčík?

Priznávam, tancujem tak herecky. Ak mám jednoduchšiu choreografiu, dám do nej výraz a vyzerá to, že tancovať viem. V "Obžinkoch” mi však Jarko Moravčík chcel stále niečo pridávať. Veľmi ťažko sa učím kroky, neviem si rátať, mám zlú tanečnú pamäť. Choreografiu si zapamätám len tak, že si ju zapíšem svojským spôsobom, napríklad: Točím, točím, točím, skáčem, skáčem, skáčem, ľavá noha hop. V Adamovi Šangalovi, ktorého v Nitre režíroval Jožko Bednárik, pred jedným veľkým sólom vravím: Ja tancujem ako boh. Keď sme to skúšali, pred touto scénou som sa opýtal Jarka Moravčíka: No, Jarko, a teraz čo urobíme? A on vraví: Už viem, čo. Povieš: Ja tancujem ako boh, ale teraz ma trochu bolí koleno. Všetko sa dá zvládnuť, keď nám pomôže dobrý choreograf alebo režisér. Aj v Neveste hôľ máme s Petrou Vajdovou scénický tanec. Ten je v pohode, pretože v ňom ide skôr o výraz.

Tancujete spolu nahí, na javisku nešetríte vášňou ani erotikou. Zvykli ste si na seba alebo je medzi vami stále ostych?

V Karpatskom thrilleri ju masakrujem, v Neveste hôľ sa zbližujeme. S Petrou sa mi scény, v ktorých je fyzický kontakt – či už dobrý, alebo zlý, hrajú prirodzene. Je prispôsobivá a dovolí na seba siahnuť oveľa viac, čo je obojstranné. Samozrejme, že si to užívam, ale nezneužívam, na to nie je čas. Situácia na javisku v tej chvíli je omnoho emotívnejšia.

A niekedy ju sprevádzajú bitky a pády. Máte modriny?

Mám. Veľa. Súvisí to aj s mojím naturelom, lebo všetko sa snažím robiť na stodvadsať percent. Niekedy tie modriny pri mne majú aj moji kolegovia, ale na rozdiel od hereckých začiatkov, keď som trhal kulisy, je to už oveľa lepšie.

Úloha diabla sa vám ušla už viackrát. Je to kvôli vášmu uhrančivému pohľadu?

Neviem prečo. Veď ja som vnútri taký dobrý človek… S Romanom Polákom sme na diabla v Neveste išli opačne, cez jeho "láskavosť”. Skutočný diabol sa totiž tvári, že vás má rád. Aj ľudia, ktorí zabíjajú vo vojnách, to robia z presvedčenia, že bojujú za spravodlivú vec. Diabol je v nás, v ľuďoch. Takisto ako boh.

V Karpatskom thrilleri Petru Vajdovú...
V Karpatskom thrilleri Petru Vajdovú masakrujem," hovorí Milan Ondrík. Autor: Ctibor Bachratý

Máte z diabla občas strach?

Z toho, ktorým sa stávam počas predstavenia Nevesta hôľ, občas mám strach aj ja sám. Neviem odhadnúť, do akej miery sa jeho emócia prenesie do mňa a, naopak, moja do neho. Mám pred tým veľký rešpekt.

Na scéne SND ste už tretí rok, zmenilo sa vaše herectvo?

Určite som sa v SND posunul ďalej. Herec sa stále vyvíja. V Nitre som dostával tiež pekné príležitosti a som rád, že kontinuita sa neprerušila a že ma nenechali zaspať na vavrínoch ani v Národnom.

Vy ste prišli z Oravy do Bratislavy, no štatistiky udávajú, že každý druhý Slovák chce odísť do zahraničia. Juraj Nvota, režisér Dobrodružstva pri obžinkoch, dokonca porovnáva vážnosť situácie s tou v časoch Palárika. Je to s národným odrodilstvom skutočne také vážne? Nakoniec, aj vaši súrodenci pracujú v Rakúsku a vo Švajčiarsku…

Určite je to vážne. Naši majú sedem detí a ani jeden sme nezostali doma. Neprekáža mi, keď mladí ľudia odchádzajú za lepším zárobkom alebo životom za hranice. Európa je otvorená, nech sa páči. Horšia bola doba, keď sme nemohli chodiť nikam. Keď sa však niekto vráti domov z Česka a nevie po slovensky, to je horšie.

Pochádzate z Oravy, z malého Lieska, ktorého názov zaznieva aj v predpovedi počasia. Čím si vyslúžilo takú pozornosť?

Netuším, prečo tam máme na kopci meteorologickú stanicu. Možno preto, že je to celkom na severe a je tam oveľa chladnejšie. Keď som robil prijímačky na VŠMU, herci v komisii sa ma pýtali, kde je ten Liesek. Tak som im povedal: Čo neviete? Veď tam máme meteorologickú stanicu!

Ako vyšetrovateľ v snímke Láskavé bohyne.
Ako vyšetrovateľ v snímke Láskavé bohyne. Autor: Collavino

Pri akom väčšom meste je Liesek?

Pri Čimhovej! No dobre. Tak teda pri Trstenej alebo Dolnom Kubíne. Vždy, keď hlásia počasie, pomyslím si na našich…

Akí sú vaši rodičia?

Úplne obyčajní. Mama celý život dojila kravy a otec celý život zváral. Robotníci so zdravým sedliackym rozumom. Práve ten však niekedy chýba intelektuálom – politikom či lekárom. Nedávno som prišiel domov a nahlas som rozmýšľal, ako by sa dalo niečo jednoduchšie urobiť, ako treba zohnať stroj… a otec mi na to povedal: Milanko, to treba len urobiť. Netreba o tom rozprávať. A má pravdu. Mám rád, keď počas skúšky na javisku vymýšľame, ale keď je debata príliš dlhá a filozofická, nevydržím a poviem: Poďme to urobiť a uvidíme, či to je dobré. Ak nie, urobíme to znovu.

Ako vyzeral váš deň na Orave?

Podľa ročného obdobia a toho, čo bolo treba robiť. Pomáhali sme na gazdovstve a hrať a učiť sme sa mohli, až keď sme urobili, čo sme mali. Často som odbiehal na ihrisko, lebo som mal rád futbal. Keď sme spratávali uhlie alebo triedili zemiaky pre dobytok, zvykol som sa sťažovať mame, že už nevládzem. Len čo sa to dorobilo, už som bol na ihrisku. Je úplne normálne, že na Orave deti pomáhajú. Mne to neublížilo, len pomohlo. Aspoň nie som taký dengľavý a viem pomôcť aj v domácnosti.

Nechýba vám teraz fyzická práca?

Ani veľmi nie. Máme obrovské javisko, na ktorom sa namakáme nielen psychicky, ale aj fyzicky. Momentálne sme so Zuzkou spokojní v našom nitrianskom byte, veď čo by robila s deťmi na lazoch? Stále však snívam o tom, že budem mať niekedy domček alebo chatku, kam budem môcť chodiť. V byte, kde bývame, máme obrovské pivnice, z ktorých by som si chcel urobiť dielňu. Som trochu na seba nahnevaný, že si neviem nájsť čas na koníčka, ktorým je vyrezávanie z dreva.

Kto má u vás v rodine vzťah k drevu?

Dedo bol stolár. On ma inšpiroval. Bavilo ma chodiť k nemu do dielne, kde nám ukazoval, ako sa robí s drevom, dal nám dlátka, s ktorými sme sa hrali. Bližšie mám však k rezbárčine. Dáva mi viac slobody ako stolárčina.

Zostanete pri dvoch deťoch alebo pôjdete v stopách rodičov, ktorí vám zaobstarali šesť súrodencov?

Kedysi som si myslel, že možno áno, ale momentálne nám stačia tieto dve, čo sa týka energie aj emócií.

V Paneláku si zahral Nora, partnera Agáty (Viki...
V Paneláku si zahral Nora, partnera Agáty (Viki Ráková). Autor: TV JOJ

Máte čas sa stretávať s vašimi súrodencami?

Stretávame sa každé leto, termín máme dohodnutý rok vopred a poznačený v diároch. Veľmi radi sa rozprávame. Keď sa stretneme, sme súrodenci Jaro, Štefan, Paľo, Ľubka, Gabika a Martinka. Nie farár, herec, policajt, murár, bábkoherečka, ekonómka či lekárka.

To sú všetko povolania, ktoré sa občas zídu. Pomáhate si?

Určite áno. Najstarší brat Paľo nám krstil obe deti, sestra Martinka, lekárka, mi nedávno pomohla s alergiou na peľ. Jaro je murár, ten mi zase pomáhal s rekonštrukciou nášho nitrianskeho bytu. Štefan, policajt, mi však veľmi nepomohol, keď mi zobrali vodičský. Pracuje vo Viedni pri OSN, to sa nedalo. Keby sme mali ešte ôsmeho právnika, ten by sa vtedy hodil…

Chytili vás s alkoholom v krvi a s volantom v rukách. Bol to taký zdvihnutý varovný prst, keď vás zadržali?

Nebolo mi všetko jedno. Právnička ma zobudila v noci v cele predbežného zadržania a povedala mi, že by som mohol ísť aj sedieť. Bol by to však precedens, a hoci som vedel, že to je veľmi nepravdepodobné, dostal som strach. Mám rodinu, úver, ktorý by som nemohol splácať, keby som nepracoval. To by bol koniec… Na súde som bol už pokojný. Vedel som, že to nemôže dopadnúť inak ako odobratím vodičského a tým, že budem sekať dobrotu.

Ondríkov Lajoš v Dobrodružstve pri obžinkoch...
Ondríkov Lajoš v Dobrodružstve pri obžinkoch divákov zabáva od prvej chvíle na javisku. Autor: Ctibor Bachratý

Tak ste do Nitry pekne dlho cestovali autobusom…

Áno, ale také cestovanie má aj svoje výhody. Nie je drahé, človek si oddýchne, prečíta si niečo, naučí sa texty. Len to trvá trošku dlhšie…. Chvalabohu za možnosť jazdiť autom.

Ako chlapcovi z Oravy, ktorý si stružliká z dreva, napadne ísť na herectvo?

Chcel som hlavne odísť z dediny do väčšieho sveta, do Bratislavy. Okrem VŠVU som si podal prihlášku aj na herectvo na VŠMU. Dôvod? Nebola tam matematika, počas školy som recitoval a na Vianoce som hral amatérske divadlo. Na prijímačky som sa vybral o deň skôr, býval som u sestry a vravel som si, že keď postúpim do druhého kola, budem o deň dlhšie v Bratislave, a keď aj do tretieho, tak si hlavné mesto užijem o dva dni dlhšie. Prijali ma a ja som si myslel, že to bude také hravé a jednoduché štúdium. Po druhom týždni som prišiel s plačom domov a sťažoval som sa na rýchly život, hlučné električky, že ma nikto nezdraví, že nikoho nepoznám a herecká tvorba nie je iba hrou.

Zvykli ste si?

Veľmi rýchlo. Zrazu som zistil, že život vo veľkom meste má aj pozitívne stránky. Každý večer zábava, stretnutia s kamarátmi… Bola to však ďalšia nástraha, ktorú som sa musel naučiť zvládať. V škole nám náš pedagóg, nebohý Manky, určil hranice. Keď sme žúrovali do rána, nebral ohľad na to, že sme niečo zmeškali do školy. Museli sme za to niesť zodpovednosť. Preto sme si občas rozmysleli, či ísť do mesta, alebo sa pripravovať do školy.

Vo filme z roku 2012 Tigre v meste.
Vo filme z roku 2012 Tigre v meste. Autor: Contintal film

Zasiahlo vás, keď sa Peter Mankovecký, váš ročníkový pedagóg, rozhodol odísť z tohto sveta?

Ťažké je, keď si človek, ktorého poznáte, zoberie život.

Pýtate sa, prečo to urobil?

Rozumom sa to nedá vysvetliť a vedel to len on sám. Ešte stále sa na neho trošku hnevám, ale to len preto, že nám chýba. Mám na neho však len pekné spomienky.

Pomáhajú vám postavy, ktoré naštudujete, poznať charaktery ľudí?

Manky sa rozhodol odísť práve v čase, keď sme začali hrať Karamazovovcov. Hru, v ktorej sa jedna z postáv, Smerďakov, obesí. V divadle sa musíme dotýkať aj takýchto otázok, ale smrť si môžeme len predstaviť. Je to iné, ako hrať alkoholika a predtým si vyskúšať tri dni v kuse piť, alebo sa naučiť žonglovať ako v manéži.

Kedysi sa herci stretávali v divadelnom klube oproti bývalému DPOH. A dnes?

Máme divadelný bufet. Je taký sympatický! Majú tam ruské vajcia a rezeň so zemiakovým šalátom. Hore za javiskom máme novootvorenú pyramídu. Tým, že teraz je atmosféra v divadle pozitívna a veľa pracujeme, stretávame sa v nej po predstavení aj medzi výstupmi a rozprávame sa o všetkom možnom.

Dramaturg Daniel Mailing spomínal, že vašou spoločnou témou je futbal?

Tu v divadle sa s Danielom stretávame najmä pri práci. Keď však máme možnosť baviť sa o futbale, o našej Barcelone alebo slovenskej reprezentácii, dokážeme to nekonečne analyzovať. Je to taký náš ventil.

A čo robíte, keď máte voľno?

Som doma s deťmi, chodíme do parku, hráme sa s loptou, chodíme sa kúpať. Vždy sa na takýto voľný deň veľmi teším, no keď príde, zrazu neviem, čo by som urobil skôr. Veľa si toho naplánujem, ale aj tak mi je najlepšie, keď sa len tak váľame s deťmi v posteli.

V úspešnom predstavení Jana Eyrová.
V úspešnom predstavení Jana Eyrová. Autor: Jakub Jira

Milan Ondrík

Narodil sa 3. mája 1980 v Dolnom Kubíne. Počas hereckej kariéry si zahral mnoho postáv – od ruskej klasiky cez slovenských autorov po súčasnú svetovú drámu. Má za sebou účinkovanie v inscenáciách Mŕtve duše, Statky-zmätky, Koniec hry, Piargy, Kráľ Lear, Macbeth, Všetko za národ, Adam Šangala či Testosterón. Po desiatich rokoch v nitrianskom Divadle Andreja Bagara sa stáva stálym členom SND. Zaujal aj slovinského režiséra Diega de Brea, keď hľadal predstaviteľa Coriolana pre rovnomennú Shakespearovu hru v SND. Na scéne Národného divadla ho režiséri obsadili do mnohých predstavení – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Veľa kriku pre nič, Polnočná omša, Nevesta hôľ, Láskavé bohyne, Lakomec, Labyrinty a raje Jána Amosa, Karpatský thriller, Jane Eyrová, Bratia Karamazovovci či rozprávka Ako sa Lomidrevo stal kráľom. Popularitu nedivadelnej časti publika si získal vďaka úlohe Nora v známom slovenskom seriáli Panelák, zahral si aj vo filmoch Kruté radosti, Tigre v meste a Muzika. S partnerkou, herečkou Zuzanou Moravcovou a dvoma deťmi Adamom (5) a Alžbetou (2) žijú v Nitre.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Činohra SND #Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch #Milan Ondrík
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku