Dráma trojuholníka v mafiánskom Neapole

Nebyť jediného uvedenia v letnej londýnskej opere a takmer polstoročnej CD nahrávky, partitúra by zostala naďalej utajená. Duchovným otcom a hnacím motorom rehabilitácie svojrázneho diela je práve Haider, pre ktorého je muzikologické a praktické odklínanie tvorivého dedičstva Wolfa-Ferrariho vyše desaťročnou prioritou.

V Šperkoch Madony našiel partitúru síce ovplyvnenú dobovo módnym verizmom, no zdobenú autentickou estetikou, schopnou rafinovane inštrumentovať, prelínať zaliečavé melódie s originálnymi ľudovými ornamentmi. Možné zdanie, že autor pláva po povrchu, vyvracia premyslená psychologická analýza postáv a dejových situácií. Šperky Madony navyše odvážne poukazujú na dvojtvárnosť katolíckej morálky, ktorá rovno pod posvätnými mariánskymi symbolmi šliape po jej principiálnych kánonoch.

Bratislavské naštudovanie hudobne aj inscenačne stavilo na podstatné znaky predlohy. Na kolorit a atmosféru, kontrasty, pudy a vášne. Friedrich Haider vytiahol z orchestra a zboru (obe telesá znamenite disponované) maximum farieb, dynamiky, emócií. Tím Manfreda Schweigkoflera volil realistický rukopis, kreslil plnokrvné charaktery, fotil Neapol s organizovaným pouličným chaosom i uzavretým svetom domácnosti a mafiánskeho brlohu.

Najväčšou postavou je slobodomyseľná, pudová Maliella s neľahko napísaným partom. Nataliu Ushakovu i Adrianu Kohútkovú potrápila najmä v strednej polohe. Najvýstižnejšie zdieľal prostotu a duševný zlom Gennara nádhernou farbou spievajúci Kyungho Kim. Vokálne istý, v hre však trocha patetický, bol Michal Lehotský. Z dvojice Rafaelov ho výraznejšie profiloval Daniel Čapkovič. Bratislava spravila prvý krok k vzkrieseniu zabudnutých Šperkov Madony. Či to bol len akt jednorazový, ukáže budúcnosť.