Temné labyrinty a smutné raje Jána Amosa

Dejiny sú jatky

Sedemnáste storočie nebolo najlepšie obdobie na žitie pokojného života. Vojny striedali náboženské nepokoje, morové rany, hlad. Hoci je "náš“ svet predsa len šťastnejší ako Komenského, na vojny, choroby, hlad a utrpenie nie je dobre zabúdať. Odporúča to aj jeden z dvojice sprievodcov dejom – provokatér Všadebol, ktorý stále opakuje, že dejiny sú jatky. Hra sa však zďaleka neobmedzuje len na históriu. Labyrintom vzťahov, priateľstiev, viery a myšlienok blúdime všetci rovnako.

Režisér inscenácie Ondrej Spišák v podstate temnú hru postavil na epickom a hravom princípe, ktorý je pre jeho tvorbu typický. Jeden herec hrá viacero postáv, náznaková scénografia dáva priestor pre predstavivosť a herecká štylizácia neprestajne pripomína našu prítomnosť v divadle. Hoci sa v inscenácii nachádza dostatok divadelného vtipu a čierneho humoru, smiech zaznie z publika zriedka. Pravdaže, málo z toho, čo sa na javisku deje, je naozaj úsmevné, isté však je, že smiech by inscenáciu oslobodil a pocitovo skrátil. Oboje by bolo prospešné. Aj napriek tomu sa režisérovi podarilo vytvoriť inscenáciu, ktorá u divákov môže rezonovať dlho po vzhliadnutí.

Skvelá hudba, skvelý Huba

Pomohli k tomu samozrejme aj spolutvorcovia. František Lipták vytvoril strohú, no nesmierne univerzálnu a tvárnu scénu. Dominuje v nej motív školskej tabule a každý predmet sa niekoľkokrát využije. Autor hudby Andrej Kalinka presiahol štandardy scénickej hudby, ktorá je vnímaná len mimochodom. Jeho hudba je dielo so samostatnou hodnotou.

V úlohe Jána Amosa Komenského sa predstavil Martin Huba. Komenského hrá striedmo, necháva vyznieť jeho veľké myšlienky aj pochybnosti o svete a sebe samom. Len zriedka je vidieť postavu vybudovanú tak, aby k nej divák cítil sympatie a zároveň videl jej chyby. Nič ľudské tu nie je cudzie. Komickejší rozmer dodáva inscenácii Marián Geišberg ako Mikuláš Drabík, dej komentujú a posúvajú Milan Ondrík ako Všadebol a Ondrej Kovaľ ako Mámil. Ostatných tridsať postáv si hravo prerozdelili Gabriela Dzúriková, Jozef Vajda, Daniel Fischer, Ivan Vojtek, Monika Horváthová a Monika Potokárová/Anna Rakovská.

Labyrinty a raje Jána Amosa je formálne aj obsahovo podnetná inscenácia. Je to temné a zároveň hravé divadlo o hľadaní cesty, pochybnostiach a zábleskoch svetla. Je to divadlo, ktoré treba vidieť.<pe>