Hra Davida Jařaba Obeť síce o prekročení rozumnej miery (v zmysle starovekej gréckej hybris) hovorí minimálne a v inscenácii sa iba ukazuje jej dôsledok, je však prítomná vo viacerých Pandoriných skrinkách. Hlavná postava – obeť Marie (famózne stvárnená Rebekou Polákovou) pravdepodobne nezvládne neveru manžela so štrnásťročnou Annou. Je však možné, že dôvodom jej vnútorného preborenia sa ženy/obete je aj čierna mágia alebo pocit samoty či márnotratnosti v manželstve.
Možné preto, lebo dramatik, scénograf a zároveň režisér hry David Jařab v inscenačnej podobe cielene zotieral hranice medzi uplynulými scénami a nasledujúcimi a ich stopy/fragmenty nechával vnorené do aktuálnych.
Nielen však ohľadne motívu, ale aj žánrového a čiastočne aj štýlového uchopenia príbehu. Časť príbehu tak pôsobí ako výpoveď osamelej ženy, samozrejme, aj vďaka prehovorom ladeným v prozaickom a prednesovo-recitačnom štýle. Vzápätí ďalšia scéna ako skrývaná brutalita či psychická porucha Marie atď. Vďaka tejto vnorenej fragmentácii ľahšie prijímame aj neštandarnosť dvojice policajtov Arpáda a Sándora a dokonca aj zmenu žánra – na morbídnu anekdotu. Na príbeh o manželke, ktorá vyhodila neverného manžela z okna a policajti zahladili dôsledne stopy po jej zločine: zlikvidovali zvyšok manželského trojuholníka. (Samozrejme, ak prijmeme takýto výklad fabuly.)
Inscenácia však otvorila aj iné ako existenciálne súčasti Pandorinej skrinky. Provokáciami ako napríklad výzvou policajtov v cirkusovom tóne smerovanou priamo k divákom, aby tlieskali výherkyni univerzálnej žene, pričom utýraná Marie bezvládne polosedela opretá o stenu svoje izby. Po tretej výzve, kedy časť tlieskajúceho publika pochopila, že ide o morbídny tanec smrti (s mŕtvou), ich ruky stíchli. Jej zabitie už hádam nik neprijal ako dôsledok jej vnútorného zrútenia či aktu čiernej mágie v úvode. Ohúrenosť krutosťou tvarovania násilia však nevychádzala iba z tejto scény. Za stenou ukrývaná násilná súlož Arpáda s Mariou plná jej kvílivej polotichej bolesti, rozotieranie jedla Sándorom po jej nevládnej tvári, kopanie do jej bezvládneho tela – aj tým sa dosiahla.
Poslednou Pandorinou skrinkou inscenácie bolo zbytočné fajčenie skutočných cigariet oboch policajtov – tradičný divadelný obraz na oslavu víťazstva. Odkrytím násilia inscenácia vyšla zo starovekého gréckeho inscenačného rámca. Skombinovaním realizmu, morbidity, prvkov čiernej komédie a detektívky obrátenej naruby vznikla inscenácia, ktorá vyhrala aj tým, že prinútila niektorých divákov počas nej odísť.
Hodnotenie Pravdy
3 hviezdičky z 5
David Jařab: Obeť (Apoteóza lásky a zrady) / réžia a scéna: D. Jařab / kostýmy: Silvia Zimula Hanáková / hrajú: Martin Hronský, Rebeka Poláková, Jana Kovalčiková, Richard Stanke, Lukáš Latinák / premiéra: 5. júna v Divadle Aréna Bratislava
