Prvou profesionálnou zastávkou na Slovensku bolo pre Marilenu Halászovú Slovenské národné divadlo, kam nastúpila v čase veľkých organizačných a umeleckých premien. Prišlo k osamostatneniu baletu a výraznému omladeniu súboru. Marilene Halászovej ako trénerke a repetítorke prešlo rukami množstvo čerstvých absolventov konzervatóriá a nejednému z nich pomohla naplniť sen o dráhe sólového tanečníka.
Jej prvou choreografiou pre SND bol rozprávkový balet Doktor Jajbolí. Okrem radosti, ktorú priniesol deťom, ukázal aj základné atribúty celoživotnej choreografickej (a pedagogickej) tvorby Marileny Halászovej – precíznosť prípravy, ktorá zahŕňa popri typovo presnej charakteristike a prepracovanej psychológii postáv premietnutej do osobitého tanečného výrazu aj poznanie a zohľadnenie psychológie diváka. V Balete SND si do svojho umeleckého portfólia pripísala Čajkovského Labutie jazero i použitie moderných baletných postupov na hudbu Dmitrija Šostakoviča.
Foto: Archív Marileny Halászovej
Košický balet mal v čase príchodu manželov Halászovcov za sebou silné obdobie pod vedením Rudolfa Macharovského a Stanislava Remara, ktoré sa nevyhýbalo klasickej baletnej literatúre ale ani presahom k modernej tanečnej dramaturgii. Pod vedením Marileny Halászovej začali repertoár oživovať nové diela domácej i zahraničnej tvorby a veľké baletné plátna striedali komponované projekty.
Koncom sedemdesiatych rokov zasiahol košický balet odchod celej generácie sólistov a dlhoročných protagonistov súboru. Vďaka prezieravo otvorenému tanečnému odboru na košickom konzervatóriu bolo možné ich odchod aspoň čiastočne nahradiť. Po roku 2000 sa návrat manželov Halászovcov spája s nástupom Ondreja Šotha na post umeleckého šéfa baletu, opäť prítomnou potrebou personálneho dobudovania súboru (tentokrát angažovaním odchovancov tanečného konzervatória z Kyjeva) a špecifickou dramaturgicko-interpretačnou tanečnou kultúrou, ktorej dominuje snaha o zdivadelnenie tanca a dôraz na autentickú občiansku a ľudskú zainteresovanosť dramaturgie.
Košice na svoju pani Marilenu nezabudli
Keď sa pred predstavením Bajadéry v piatok večer odchýlila opona a na javisko v historickej budove vyšla Marilena Halászová v sprievode riaditeľa Štátneho divadla Košice Petra Himiča, riaditeľa Baletu SND Jozefa Dolinského ml. a umeleckého šéfa baletu Štátneho divadla Košice Andreja Suchanova, publikum spontánne vstalo a začalo tlieskať. Až po dlhom a srdečnom aplauze sa dostala k slovu aj jubilantka a jej doprovod. Oslávenkyňa a nezdolná optimistka hneď na úvod všetkým prítomným vysvetlila, ako treba číslice jej veku chápať – že nula nie je dôležitá, a keďže osmička je vlastne nekonečno, má pred sebou celú večnosť na naplnenie plánov a projektov.
Keď umenie spája
Druhú časť večera otvorilo prekvapenie v podobe publikácie Marilena Halászová, Baletná majsterka a choreografka, v ktorej autor a zostavovateľ teatrológ Peter Maťo spojil profesijný portrét jubilantky s vyznaniami jej spolupracovníkov a kolegov.
Foto: Lacko Mlaka
Marilena Halászová s manželom patria k ľuďom, ktorí s hlbokou zaujatosťou, láskou a oddanosťou tancu veľa zo seba odovzdávajú, ale aj veľa vyžadujú. Polovičatosť a približnosť v ich slovníku nemá miesto. Na druhej strane pre tých, ktorí sú ochotní podľahnúť rovnakému „bláznovstvu“, sú neustálou oporou a inšpiráciou.
Vlastimil Harapes: Prvá pozvánka do Košíc bola od Marileny Halászovej
Medzi hosťami večera bol aj baletný umelec, herec a spevák Vlastimil Harapes, ktorý bol po roku 2000 externým tanečným pedagógom baletu Štátneho divadla. „Marilena Halászová bola prvá, ktorá ma pozvala do Košíc. V Labuťom jazere som opakovane ako hosť tancoval postavu princa. A jeden z najväčších úspechov, aký som zažil, sa viaže ku Košiciam. Stalo sa, že tesne pred predstavením povedala čierna labuť, že je v druhom stave a že si na svoj výstup netrúfa. A čo teraz? Tak som povedal – No to sa nedá nič robiť, tak to zatancujem ja. Takže som okrem svojho partu urobil aj tých 32 piruet a vtedy som mal taký úspech, že som ani nevedel, ako sa mám klaňať,“ spomína umelec s úsmevom na svoje pôsobenie v Košiciach. „Ondrej Šoth mi prezradil, že by ma chcel obsadiť do pripravovaného predstavenia o Chaplinovi ako toho najstaršieho Chaplina. Do Košíc ja prídem vždy rád,“ povedal k možnému profesionálnemu návratu do Košíc.
Marilena Halászová
Narodila sa 21. septembra 1935 v Rumunsku. Odvtedy prešla dlhú cestu. Osobnú i tvorivú. Precestovala pol Európy – z Bukurešti cez Moskvu, do Bratislavy, aby na čas našla svoj súkromný i umelecký domov v Košiciach. S prestávkou tu pôsobili spolu s manželom Andrejom plných dvadsaťpäť rokov.
V období medzi Košicami si stihla „odskočiť“ do Bagdadu, Prahy, Ústí nad Labem i Plzne. Dvadsať rokov prednášala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a štyri roky na Akademii umění v Prahe, kde jej udelili aj titul docent. Ako absolventka jednej z najvýznamnejších umeleckých škôl vo svete, moskovského GITIS-u, kládla a stále kladie veľký dôraz na teoretickú prípravu tanečníkov a rozvoj teoretického myslenia o tanci.
Počas svojho prvého košického pôsobenia iniciovala vznik tanečného odboru na štátnom Konzervatóriu a v čase druhého návratu do Košíc sa v roku 2005 stala garantkou a pedagogičkou tanca na vznikajúcom Súkromnom konzervatóriu Zádielska, kde pôsobí dodnes.
