Boli to dvaja maliari, ktorí sa milovali, ale sa aj navzájom trápili, ako to býva, keď sa dajú dovedna dva živly. Medzi ľuďmi je známejšia práve Frida, ktorej osud bol síce poznačený tragickou nehodou, ale bola to krásna a výnimočná žena.
Preslávil ju – okrem jej obrazov, z ktorých mnohé sú portréty a autoportréty v sýtych farbách – film Frida, kde ju hrala Salma Hayek. V slovenskom muzikáli Frida – maľovať a milovať, ju hrá mladá herečka Katarína Ivanková. Táto Frida je vysoká, štíhla, pružná, na javisku sa výborne vyníma a má aj zvučný hlas. Frida bola v skutočnosti menšej postavy, ale Ivanková hrá najmä jej vitalitu a charakter. A to jej ide výborne. Už po prvých krokoch na javisku hudobného divadla Teatro Wüstenrot jej divák uveril. A nebolo to len vďaka vydarenej vizuálnej ilúzii – líčenie, účes, kostýmy – vďaka ktorej sme mali pocit, že sa dívame na skutočnú Fridu. Najdôležitejšie bolo, že herečka spontánne odovzdávala vnútornú energiu odvážnej ženy, svojskej umelkyne. Prihrával jej bohémsky rozviaty Diego (Tomáš Palonder), sestra Kristina (Natália Puklušová), komediálny predstaviteľ rôznych postáv Jakub Ružička a tanečníci. (V alternácii hrá Mirka Partlová a Marcel Ochránek).
Predstavenie vzniklo na pôde hudobného divadla ako originál. (Réžia Karol Vosátko, scenár a texty Daniel Hevier, hudba Rudolf Geri, spoluúčinkuje živý orchester). Hrá v ňom osem hercov, ale vyvolávajú dojem, že ich je na scéne aspoň dva razy toľko. Spievajú, tancujú, vedú dialógy a sú prirodzení.
Základom úspechu muzikálov je dobrý scenár, dobrá hudba a toto všetko herci mali. Sám Rudolf Geri hovorí, že niekoľko rokov ho nebavilo komponovať niečo veľké, lebo neboli na to tvorivé podmienky. Kríza všetko ochromila. Teraz akoby nastal čas znovuzrodenia, energia sa nazbierala a vzniklo vydarené originálne dielo, ktoré bude divákov zrejme dlho tešiť. Prejavilo sa to už na premiére, kde bola vynikajúca atmosféra, herci pridávali a všetci sa dobre bavili. Hra má však aj rozmer vážnejší – Frida a Diego boli zložité charaktery a mali neobyčajné osudy. Hevier to do textu dostal, herci to chápu a s chuťou hrajú. (Niektoré statickejšie pasáže v závere zrejme ešte režisér vychytá.) Dojemné je, že Rudolf Geri venoval muzikál pamiatke svojho otca a o to viac sa teší, že prvé ohlasy sú dobré. Samotnú tému si vraj vyvolila Katarína Ivanková a vytrvalo k nej smerovala. Splnil sa jej sen, a tak sa niet čo čudovať, že ho hrá s veľkou vášňou.
