V hlavných úlohách sa predstavili Zoltán Vongrey, Martin Popovič, Katarína Procházková, Mariana Hochelová a.h. a celý realizačný tím Štátnej opery. Za mnohých spomeňme aspoň: hudobné naštudovanie a dirigent Marián Vach, kostýmy Vera Marinina, scéna Viktor Grigorev, zbormajsterka Iveta Popovičová, choreografia Michail Čajkasov. A k tomu nadaná, pre operu narodená, režisérka Anna Osipenko.
Prvá premiéra Verdiho opery bola v roku 1851, Victor Hugo drámu Kráľ sa zabáva napísal o dvadsať rokov skôr.
Silou, vášňou a pátosom prežila storočia a Kráľ sa zabáva aj dnes. Úbohý šašo sa snaží plniť svoju úlohu na dvore, kým svoje šťastie ukrýva v nedobytnom dome. Tam je jeho krásna dcéra, ktorej jediná príležitosť uvidieť svet, je návšteva kostola. Tam na ňu uhrančivo hľadí vojvoda, zabávajúci sa kráľ, človek bez zábran a morálky. Ani on nie je bez svedomia, len si jednoducho myslí o ženách, že sú smilné a falošné a neverné.
Ária v ktorej vojvoda vyznáva svoj názor na ženy, je už mierne „zľudovelá“, bez nej by však Rigoletto nebol sám sebou. „Ľahký popevok“ bez dehonestácie autora aj interpreta, je kontrastom k šašovým slzám, ktoré roní, keď drží v rukách mŕtvu dcéru. Ešte predtým však na scéne odznejú povznášajúce duetá hodné majstra Verdiho.
Ľudská podstata je nemenná. Aj dnes si láska často utiera slzy, kým zneužívanie a zhýralosť finišujú. Realizačný tím Štátnej opery sa úspešne snažil pred diváka priniesť ucelenú kompozíciu s nádejným hudobným spracovaním aj dramatickým podkladom.
V čase Victora Huga nechal autor zranenú lásku umrieť. Dnes umiera na iné spôsoby, ale podstata je tá istá. Túžba realizačného tímu priniesť na javisko súčasnú drámu sa teda podarila. Štátna opera v Banskej Bystrici tak má vo svojom repertoári ďalšie uchvacujúce dielo plné emócií, pátosu, hudby s dramatickým nábojom a divácky príťažlivé dielo.
