„Po roku hriechu a slovenskej sezóne sme sa rozhodli provokovať schopnosti diváka svetovou drámou, ktorá nie je ľahko pochopiteľná. Začíname Stoppardom, ktorý je mainstream, ale na vysokom leveli. Chceme zistiť, či publikum, ktoré sme dostali do divadla – čísla sú, mimochodom, výborné – s nami pôjde alebo nie,“ povedal riaditeľ Činohry SND a režisér Arkádie Roman Polák.
V ironickej komédii plnej omylov o hľadaní strateného raja možno objaviť ozvuky konverzačných komédií Oscara Wilda, Čechovovej nostalgie „zbytočných ľudí“ aj bohaté priehrštie matematických či fyzikálnych poučiek a ďalších teoretických informácií z Encyklopédie Britannici. Jeden príbeh sa odohráva na začiatku 19. storočia vo vidieckom sídle aristokratickej rodiny, druhý na tom istom mieste v súčasnosti. Úspešná spisovateľka a literárny vedec sa snažia na základe stôp v listoch, loveckých denníkoch a zbierke básní s venovaním zrekonštruovať lásky, intrigy, žiarlivosť, všedné okamihy aj tragédie ľudí, ktorí tam žili pred dvoma storočiami.
„Historický príbeh má šťavu a tajomstvo, v súčasnej rovine skúmame realitu, v ktorej sú vzťahy komplikované, ľudia sa obchádzajú a trpia. Arkádia je nielen o vyprázdňovaní sveta, ale aj o chladnutí vzťahov,“ dodal Roman Polák.
„Čo stále a nemenné je v tomto svete? Viem, že stálosť existuje, našiel som ju. A čo to je? O tom je táto hra,“ uvádza Ivan Vyrypajev, jeden z neprehliadnuteľných súčasných dramatikov ruskej aj európskej scény svoju hru Ilúzie. V trpko-smiešnej komornej dráme sa snaží rozlúsknuť oriešok, v ktorom sa skrýva intímny vesmír dvoch manželských párov. Po úspechu jeho inscenácie Opití ju dnes premiéruje Mestské divadlo Žilina.
„Popisuje zdanlivo banálne situácie zo života obyčajných ľudí, ktorí nie sú zaujímaví pre médiá ani spoločenstvo. Napriek tomu sú situácie, v ktorých sa postavy jeho príbehov ocitajú, absolútne archetypálne. A hovoria v podstate o nevyhnutnosti morálnej autority, ktorú musíme hľadať v sebe,“ povedal režisér Eduard Kudláč.
Pred rokom naštudoval Ilúzie v Činohre SND. „Herci, ktorí videli toto predstavenie, povedali, že by si ho radi zahrali. Rád som sa k Vyrypajevovmu textu vrátil najmä kvôli tomu, že autor predpisuje, aby ho hrali mladí. V SND sme inscenáciu robili s hercami staršej generácie. Rozprávali príbeh, ktorého väčšiu časť už mali za sebou, takže možnosť niečo napraviť bola menšia. V tomto prípade majú mladí život pred sebou, stále je šanca na zmenu,“ dodal Eduard Kudláč.
