„Stále síce bojujeme so stavmi opustenosti alebo bezradnosti, ale táto inscenácia mi pomohla preniesť sa na deväťdesiat percent cez problémy, vyplývajúce z rozporu s vedením župy, ktoré ma veľmi tvrdo zasiahli,“ povedala choreografka a riaditeľka Divadla Štúdio tanca Zuzana Ďuricová Hájková. Na mocenské praktiky, pre ktoré museli koncom leta zrušiť festival Štyri dni tanca, reagovala nielen oficiálnymi vyhláseniami, ale aj umelecky. Jej tvorivou odpoveďou je Jadro. „Vychádzala som zo skúseností, ktorými som prešla osobne aj ako riaditeľka divadla. Stretla som sa s úplne novou vecou, ktorú som si pomenovala syndróm vodcovstva,“ vysvetlila choreografka, ktorá sa podpísala pod titul Jadro.
Sleduje dve základné línie. V prvej hľadá odpovede na otázku, čím všetkým sa musí človek prehrýzť, aby sa dostal k jadru, podstate, čistej výpovedi. V druhej skúma, či to vôbec chce, vládze a dokáže, alebo či je príjemnejšie uspokojiť sa s priamočiarym vysvetlením a pohodlnejšie je prijať názor druhého. „Obe témy sa v choreografii prelínajú a zasadila som ich do príbehu troch žien,“ pokračovala Zuzana Ďuricová Hájková.
Zasadila ho do troch prostredí – slovenského vidieka, konzumom výrazne poznamenaného mestského života a vojny. Akými výrazovými prostriedkami súčasného tanca vyjadrila zásadné témy, ktoré si sformulovala slovami? „Vyjadrenie vždy prichádza v konflikte medzi jednotlivcom a pomyselnou skupinou, a to sa už pretaviť do pohybu dá. Nestrážila som druh pohybu, ten mi vyslovene slúžil, aby som sa dostala k jadru problému. V inscenácii sa aj textuje, ale naozaj len trošku,“ spomenula popredná slovenská choreografka.
Najhlbšími mužskými túžbami aj otázkami kariéry, vzťahov so ženami, intimitou aj duchovným rastom sa zaoberá David Deida v knihe Cesta pravého muža. „Po jej prečítaní som navštívil seminár Michaela Ricea, ktorý z nej tiež vychádzal. Obaja ma inšpirovali,“ povedal Tibor Trulík. Vychádzajúc z myšlienok oboch tvorcov vytvoril inscenáciu Androgén, ktorá premiérový večer otvorí.
Názvom odkazuje na hormón, ktorý stimuluje alebo riadi vývoj a udržanie samčích pohlavným znakov. „Ja som však chcel povedať, že mužom sa človek nerodí, ale sa ním stáva, keď hľadá hlbší zmysel svojej existencie. Navyše v čase, keď žena preberá na svoje plecia množstvo ,mužských' povinností, čo vedie muža k tomu, že sa uzatvára,“ pokračoval vynikajúci tanečník a choreograf.
Do pohybu pretavil výzvu, ako sa stať duchom aj srdcom silným a pravdivým mužom, ktorý dokáže vo svojom náručí vytvoriť bezpečný priestor pre ženu. Pre hlboké témy zvolil jednoduché fyzické obrazy. Napríklad palicu ako symbol chlapčenskej hry, nástroj muža lovca, alebo pomôcku, ktorou možno dosiahnuť nedosiahnuteľné. „A motív lásky som použil ako druh bojového umenia,“ dodal Tibor Trulík.
