Večierok, čo sa zmenil na prepieranie špiny

Po premiére na Broadwayi vyvolala hra Kto sa bojí Virginie Woolfovej nadšené ovácie aj spŕšku kritiky. Kritici navrhli komornú drámu Edwarda Albeeho na Pulitzerovu cenu. Nevedeli sa však dohodnúť, a tak v roku 1963 radšej prestížne ocenenie neudelili žiadnemu dramatickému textu.

12.02.2016 14:04
Tatiana Poláková (Zlatka), Juraj Zetyák (Miki),... Foto:
Tatiana Poláková (Zlatka), Juraj Zetyák (Miki), Dana Košická (Marta) a Ivan Krúpa (Juraj) v inscenácii Kto sa bojí Virginie Woolfovej.
debata

Len v newyorskom Billy Rose Theatre sa pri prvom inscenovaní dočkala 664 repríz. Filmovú adaptáciu divadelnej predlohy, ktorou debutoval režisér Mike Nichols, ozdobilo päť Oscarov. Jednu sošku získala aj Elizabeth Taylorová, s vtedajším manželom Richardom Burtonom excelovali vo svojich životných úlohách. Najlepšiu hru amerického dramatika, ktorá sa stala modernou klasikou, uvádza v piatok 12. februára v premiére Štátne divadlo Košice.

Na dne pohárika hľadá univerzitný profesor histórie Juraj únik pred každodennými zlomyseľnosťami zatrpknutej manželky Marty. Vo svojom byte hostí nového učiteľa biológie a jeho ženu Zlatku. Dekadentná párty sa mení na obludnú exkurziu, v ktorej starší pár prepiera pred mladou dvojicou špinavú bielizeň vlastného manželstva, obnažuje intímne traumy a odkrýva najvnútornejšie tajomstvá. Hostí zabávajú aj netradičnými hrami ako hanobenie hostiteľa či hop na hostiteľku.

„Po roku 1989 sa prehĺbila priepasť medzi strednou generáciou a tou úplne najmladšou. Hra prináša zaujímavú možnosť, keď sa zástupcovia týchto generácií stretávajú nad ránom počas jedného bizarného večierka a môžu konfrontovať svoje hodnoty, svoju morálku, svoje videnie sveta. Aj preto sme posunuli dej na koniec deväťdesiatych rokov, keď aj v slovenskom spoločenskom kontexte nastal konflikt generácií,“ povedala režisérka Júlia Rázusová.

Noc a alkohol vyplavujú na povrch čoraz viac trpkosti, ktorou Marta a Juraj nakazia aj mladých zaľúbencov. Hra plná nečakaných dramatických zvratov drží diváka v napätí od začiatku až do konca. To, čo sa v čase vzniku hry považovalo za nové a prekvapujúce (kruté manželské hry, psychické či fyzické týranie), dnes už nie je tabu. Ani na javiskách. V trpkom a absurdnom manželskom opuse nie je nič čiernobiele.

„Albee akoby vizionársky pomenúva prístup novej generácie k životu. Vraví: budete plodiť jedincov rovnakých, budete ich robiť v skúmavkách, všetci budú rovnakí, dokonalí. Vyzdvihuje budúcu dokonalosť sveta, ale zároveň prezentuje aj strach zo zániku civilizácie vo chvíli, keď dospeje k akejsi dokonalosti. Technika a pokrok prinášajú také možnosti, ktoré generácia pred nami nemala. V tom vidím aktuálnosť Albeeho textu,“ pokračovala režisérka, ktorá viac ako päťdesiatročný text nasvietila optikou konfliktu minulosti a budúcnosti.

Hru Kto sa bojí Virginie Woolfovej, ktorú v súčasnosti inscenujú mnohé európske scény, uvádzali viaceré slovenské divadlá. Aj na košické javisko sa vracia po 21 rokoch, ale v novom preklade Samuela Trnku.

„Absurdná dráma vyžaduje od hercov nielen poctivé psychologické a emočné herectvo, ale aj druhú vrstvu, ktorá je v tejto hre bohatá na množstvo myšlienok a presahov,“ dodala Júlia Rázusová. Životom sklamaného Juraja, ktorý sa vyšvihol vďaka vypočítavosti a silným lakťom, hrá Ivan Krúpa. Jeho napriek veku stále nedospelú manželku Martu Dana Košická, ambiciózneho a bezcharakterného Mikiho alternujú Juraj Zetyák a Andrej Palko, naivnú Zlatku Tatiana Poláková a Katarína Horňáková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Broadway #Pulitzerova cena #Edward Albee #Kto sa bojí Virginie Woolfovej #Tatiana Poláková (Zlatka) #Juraj Zetyák #Dana Košická #Ivan Krúpa