Potrebujeme tmu, aby sme videli svetlo

Temnota oberie mesto o prameň svetla. Vráti ho len pod jednou podmienkou. Ak sa Janko vzdá milovanej Aničky a ožení sa s vládkyňou tmy.

19.02.2016 12:00
debata

Zmarí zlo lásku mladých zaľúbencov? Ako to s nimi dopadne, prezradí príbeh baletu Slovenské tance – Životy svetiel, ktorý uvádza v piatok a sobotu v premiére Balet Slovenského národného divadla.

Ana-Sanziana Beschia (Anička) a Peter Dedinský... Foto: PETER BRENKUS
32 slovenske tance Novy obrazok Ana-Sanziana Beschia (Anička) a Peter Dedinský (Janko) v baletnom predstavení Slovenské tance - Životy svetiel.

„Nevidím tmu ako jednoznačne zlú. Potrebujeme ju, aby sme videli svetlo. A našli svoje vlastné vnútorné svetlo,“ vysvetľuje choreografka, autorka libreta a režisérka Natália Horečná. „Dnes ľudia akoby stratili cestu do svojho srdca, akoby odišli do sveta tmy. Svetlo a tma zároveň symbolizujú život, v ktorom by sme mali nájsť vedomie o sebe a o tom, ako nájsť cestu do svojho vnútra a otvoriť sa svetlu,“ pokračuje bývalá sólistka Hamburského baletu Johna Neumeiera či Nederlands Dans Theater. Pre zahraničné súbory vytvorila tridsaťdva pôvodných choreografií, na Slovensku predstavuje svoju tvorbu po prvý raz.

Okrem Temnoty, Janka ochotného obetovať sa v mene svetla pre mesto a smútiacej Aničky zaplnila javisko aj postavami škriatkov a lesných víl, ktoré sprevádzajú zronenú dievčinu lesom plným nástrah. I postavami poslov temnoty či poštových holubov prinášajúcich dobré správy. A tiež mešťanmi, medzi ktorými je aj hrnčiar, pekárka, obuvník či kvetinárka.

„Netreba slová. Stačí rozprávať telom a rozdávať energiu. Mojím základom je neoklasika, len zemitejšia a ,špinavšia'. Niekedy je môj pohyb brutálne živelný, niekedy zastane a zmeravie,“ hovorí Natália Horečná. Snaží sa nielen obnažovať ľudské vnútro, ale aj temné stránky duše. Prízvukuje, že ak spoznáme to temné v sebe, dostaneme sa k vytúženému svetlu. A musíme, hoci poučení minulosťou, žiť hlavne prítomnosťou, aby sme mohli svetlo rozdávať ďalej.

Veľa farieb, motívov, príbehov a živelnej dynamiky našla v Slovenských tancoch Petra Breinera. Prvotným impulzom k ich skomponovaniu bola objednávka zaranžovať pre Londýnsky symfonický orchester Brahmsove Uhorské tance. „Uvedomil som si, že sme jedným z mála národov, ktoré nemajú orchestrálnu kolekciu založenú na folklórnom materiáli,“ spomína v New Yorku žijúci klavirista, skladateľ a dirigent. Od nápadu k realizácii nebolo ďaleko.

„K všetkým pesničkám, ktoré som použil, mám osobný vzťah, alebo sa spájajú so zaujímavými životnými zážitkami. Mohli by sa dokonca považovať aj za mapu mojej životnej cesty z Humenného cez Košice až po Ameriku,“ pokračuje Peter Breiner. Slovenské tance už uviedol so svojou skupinou Triango v mnohorakých podobách. Ako baletnú hudbu ich skladateľ, na hudbu ktorého tancoval aj newyorský American Ballet Theater, predstavuje po prvý raz. V Slovenskom národnom divadle bude mať premiéru aj ako dirigent.

Z Breinerových šestnástich Slovenských tancov si Natália Horečná vybrala trinásť. Kvôli libretu aj zmenila ich poradie. „Nemám až také veľké skladateľské ego, aby mi prekážalo, že tance poprehadzovala,“ vysvetlil s úsmevom.

Po dôkladnom štúdiu ľudových krojov sa módna návrhárka Lea Fekete rozhodla vytvoriť pre pôvodný slovenský balet autorský kostým. „Kráčam okolo folklóru celý život. Mama tancovala v Lúčnici, jeho prvky som neraz využila v odevnej tvorbe. Odvahu vidieť kostýmy moderne a odvážne určil námet a libreto. Aj preto som sa rozhodla potlačiť ich farebnosť,“ dodala výtvarníčka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Balet Slovenského národného divadla #Životy svetiel