„Pätica priateľov sa pozná celé roky. Vedia si zo seba navzájom uťahovať, vedia, kde sú ich silné aj slabé miesta. Ale príbeh tejto hry nás presvedčí, že ani po dvadsiatich rokoch priateľstva o sebe nevedia všetko, vlastne nevedia to najdôležitejšie. Meno nenarodeného dieťaťa je katalyzátor, ktorý spustí strašný kolotoč právd, čo v ten večer medzi priateľmi zaznejú,“ hovorí režisér Jakub Nvota. Nevinné rozhovory sa zmenia na odhaľovanie tajomstiev, ukrytých v rodinnej histórii.
Po parížskej premiére vyhlásili hru francúzskeho tandemu Mathieu Delaporte a Alexandre de la Patelliére za komédiu roka. Získala aj prestížnu Moliérovu cenu, s úspechom ju uviedli scény v šestnástich krajinách, jej filmová adaptácia bola nominovaná na Césara. V konkurencii britských a amerických komédií, ktoré zväčša uvádzajú slovenské javiská, ponúka Meno príjemnú zmenu. „Francúzska komédia má iný štýl, prináša iný spôsob myslenia. Nie je matematicky vykalkulovaná a vypočítaná na efekt. Je prekvapivá, má v sebe gráciu aj ľudskosť a dokonca aj tragický rozmer,“ pokračuje režisér. Netají vieru, že každé meno je nabité určitou energiou a spája sa s istými pocitmi a emóciami.
Najnáročnejšie bolo podľa neho vybrať päticu hercov. „Keď replika nasleduje repliku treba vytvoriť situácie, v ktorých musia spoločne držať tempo. Treba vybudovať pointy a len zohraté partnerstvo prináša vyššiu kvalitu,“ dodáva Jakub Nvota. Plnokrvné divadelné postavy zveril Zuzane Mauréry, Vladimírovi Hajdu, Richardovi Stankemu, Lucii Hurajovej a Kamilovi Mikulčíkovi. O scénu a kostýmy sa postarala Lucia Šedivá.
