Recenzia: Nenaplnené očakávania Slovenských tancov

Na rozdiel od medzinárodného tvorivého tímu Nižinského bol tentoraz tím rýdzo slovenský, ale rovnako hviezdny. Všetko tak naznačovalo, že by malo ísť o kvalitnú baletnú inscenáciu s ambíciou dotknúť sa slovenskej duše.

Foto: PETER BRENKUS

35 maczovszky 1x onatan Lujan a Viola Mariner ako Duše v baletnej inscenácii Slovenské tance.

Keď je hudba najpôsobivejšia

Prvým hviezdnym pilierom najnovšej inscenácie je skladateľ Peter Breiner, jeden z najhrávanejších svetových hudobníkov. Pred dvanástimi rokmi ho práca na aranžovaní Brahmsových Uhorských tancov pre Londýnsky symfonický orchester priviedla k myšlienke vytvoriť i tie slovenské a zaplniť tak prázdne miesto v dejinách našej hudby.

Folklórne piesne premenené na symfonické skladby na Slovensku predviedol už viackrát (dokonca i na festivale Pohoda), ale až teraz dostal ponuku roztancovať Slovenské tance na javisku našej prvej divadelnej scény. Napriek tomu, že základom všetkých skladieb sú známe ľudové pesničky, Breinerova hudba je celkom originálna a moderná. Folklór z nej vôbec ostro nevyčnieva, naopak, „slovenskosť“ v nej cítiť skôr inštinktívne. Veselé energické skladby pripomínajúce temperamentnú náturu Slovákov striedajú skladby lyrické, ktoré zasa zrkadlia našu emocionalitu. U tých, ktorí Breinerove Slovenské tance už poznali, tak vzbudzovala najnovšia inscenácia Baletu SND veľké očakávania.

Choreografiu spolu s libretom a réžiou dostala do rúk medzinárodne uznávaná tanečnica a choreografka Natália Horečná. Z pôvodných autorových šestnástich skladieb si vybrala trinásť, ku ktorým vymyslela vlastný príbeh zobrazujúci typický boj lásky s temnotou. Horečnej zámer priniesť podobenstvo o aktuálnom svete, v ktorom vládnu negatívne vplyvy nad čistotou srdca, však nebol najšťastnejší.

Ústredným problémom libreta nie je ani tak jeho neviazanosť na slovenské motívy, ale skôr nezaujímavosť príbehu a patetickosť, ktorú so sebou nesie. Druhým úskalím je aj istá nevyváženosť. Kým v prvom dejstve sledujeme príbeh v takmer celej svojej šírke, v druhom sa nedeje už nič radikálne. Divák si však aspoň konečne môže vychutnať celkom zaujímavú choreografiu nezaťaženú zbytočnými dejovými zvratmi, navyše v energickom a profesionálnom predvedení sólistami Baletu SND.

Na polceste za dobrým slovenským baletom

Z dramaturgického hľadiska sú Slovenské tance odvážnym a progresívnym krokom SND so snahou zaujímavo prepojiť tendencie baletu s naším folklórom. V tomto smere však zostal zámer len na polceste. Z inscenácie príliš „trčí“ klasický balet a folklór sa tu objavuje len ako jemná esencia. Čo by nemusel byť problém.

Horšie je, že sklame nemoderný a neinvenčný prístup najmä v prípade libreta a čiastočne aj v choreografii. Najpozitívnejším atribútom inscenácie je tak hudba Petra Breinera. A tá je i hlavným dôvodom, prečo sa na Slovenské tance do Národného vybrať.