Recenzia: Meno, ktoré by sa malo dostať na váš zoznam

Klasická francúzska komédia v našej obývačke

Hru Meno napísala autorská dvojica Matthieu Delaporte a Alexandre de La Patelliére v roku 2010. Bezprostredne po jej uvedení zaznamenala hra obrovský úspech a bola uvedená vo viacerých európskych krajinách. Ide o klasickú konverzačnú komédiu stojacu na stabilnej francúzskej tradícií, svižných dialógoch a prekvapujúcich pointách.

Dva manželské páry, jedna súrodenecká dvojica a dlhoročné priateľstvá na život a na smrť. Aj v týchto tesných konšteláciách sa nájdu nevypovedané a nevyjasnené záležitosti, ktoré vyplávajú na povrch v priebehu jediného večera. Ako to naozaj bolo so smrťou psíka? Aká je pravda o dizertačnej práci a obetovaní sa v manželstve? Nikto z nás by si neželal, aby sa podobná smršť udiala v jeho obývačke, no pre tú divadelnú je to vynikajúci materiál.

Tvorcovia bratislavskej inscenácie teda stavali na výbornom základe kvalitného textu. Dobrou správou je, že potenciál hry sa im podarilo mnohonásobne zúročiť. Režisér Jakub Nvota vie, že vtipné je predovšetkým to, čo vychádza zo skutočnosti. Herci a herečky v jeho réžii teda na javisku hrajú skutočné konflikty, skutočný zápas, v ktorom jedno detinské ego naráža na druhé a v ktorom sa vyťahuje dávna špina. Všetko vážne sa však u divákov mení na oslobodzujúci smiech, ktorý žabomyšie vojny stavia do správneho svetla. Áno, Meno je vo svojej podstate dráma. Trpieť bude našťastie len vaša bránica.

Toto sú skutoční zabávači

Slovenská inscenácia navyše disponuje elegantným vizuálnym stvárnením, ktoré navrhla Lucia Šedivá, a výborným hereckým obsadením. Vyrovnané herecký výkony, silná komická energia a nasadenie sú prítomné u všetkých piatich hercov. Ak si myslíte, že slovenských komikov poznáte zo seriálov, mýlite sa.

V postave intelektuála Pierra exceluje Vladimír Hajdu. Jeho hrdina je na prvý pohľad neurotik, roztomilý a zmätený pán profesor, ktorý je nesvoj pri predstave zapatrošených kľúčov. Vo svojej podstate je však Pierre manipulátor, ktorý chce mať všetko. Jeho manželku Elisabeth stvárnila Zuzana Mauréry. Herečka výborne prechádza od polohy domácej panej, ktorej vyhovuje menej ambiciózna pozícia matky a manželky, až k frustrovanej a spravodlivo nahnevanej žene.

Jej brata Vincenta hrá Kamil Mikulčík. Jeho Vincent je sebavedomý macho, tvrdohlavý a zaťatý egocentrik, ktorý nepozná hranice. Mikulčík sa tejto postavy zhostil s neprehliadnu­teľnou chuťou. Hoci postavy jeho manželky Anny a rodinného priateľa Clauda sú na prvý pohľad menej výrazné, Lucia Hurajová a Richard Stanke dokázali aj z nich vytvoriť plnohodnotné (tragi)komické kreácie.

Meno v Štúdiu L+S je výborne zvládnutá komédia. Elegantná, plnokrvná a duchaplná. Ľahký a oslobodzujúci divadelný zážitok, ktorý by sa mal dostať na váš divadelný zoznam.