Cikkerova operná prvotina (po prvýkrát uvedená roku 1954) sa na divadelné dosky skladateľovej rodnej Banskej Bystrice vrátila po 32 rokoch. Viezla sa na módnej vlne posúvania diel v časopriestore a ich otvárania aktualizačným kľúčom. Sú predlohy, kde hudba a libreto to umožňujú. Nie všetky. Juro Jánošík je slovenská zbojnícka legenda, ľudový hrdina, v mantineloch rovnomennej opery prechádzajúci etapou od poverenia viesť zbojníkov po odsúdenie a verejnú popravu.
Akokoľvek chcel režisér Roman Polák svojím poňatím poukázať na stále platnú sociálnu nerovnosť či konflikt medzi aroganciou moci a pravdou, musel naraziť na trhliny v logike. Aktualizáciou, zbavením folklórneho koloritu a vypichnutím roviny morálneho posolstva opera stráca na pôvodnom prepojení ľudovosťou nasiaknutej hudby s dnes už nepravdepodobnými dejovými situáciami. Neurčitý a v scénografii nespracovaný posun v čase medzi prvými dvoma obrazmi a zvyškom opery tiež nepriniesol pridanú hodnotu.
Nové naštudovanie tak stojí najmä na plasticky sformovanom tlmočení orchestrálneho partu. Dirigent Marián Vach sa snažil zvýrazniť motivickú náplň symfonicky nadýchnutej partitúry, podčiarkol jej farebnosť a pestrosť v kreovaní rozdielnych dejových situácií. Výkon orchestra i zboru zúročil poctivú prípravu a bol nespochybniteľnou oporou premiéry.
S náročnou titulnou postavou mal snahu vyrovnať sa Michal Hýrošš, ktorého tenor však potrebuje väčší objem a pevnejšiu techniku. Z množstva ďalších, podstatne menších postáv pôsobili najvýraznejšie Ján Galla (Jánošíkov otec), Veronika Mihalková (Zuza) a Jozef Gráf (Gajdošík). Premiérový večer sa stretol vo vypredanom divadle s úspechom, na ktorý treba nadviazať a hneď začerstva šíriť inscenáciu medzi stálymi i novými záujemcami o operu.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Ján Cikker: Juro Jánošík / dirigent: Marián Vach / réžia: Roman Polák / scéna: Jaroslav Valek / kostýmy: Peter Čanecký / premiéra: 5. marca v Štátnej opere Banská Bystrica
