Netvor je zrkadlom svojho tvorcu

, 18.03.2016 12:00
33- frankenstein  3x
Marek Geišberg ako Viktor (vpravo) a Daniel Žulčák ako Netvor oživujú umelú ženu (Zuzana Rohoňová) v inscenácii Frankenstein (Moje svedomie). Autor:

Keď študent Viktor Frankenstein stvoril ľudskú bytosť, netušil, aký hrozný osud pripravil svojej rodine.

Aj úbohému monštru, ktoré malo nielen ohromnú silu, ale aj ľudské vlastnosti a city. Pred odpudivým netvorom každý v hrôze utekal. Dokonca aj jeho stvoriteľ. Príbeh románu Mary Shellyovej Frankenstein pozná celý svet, ak nie zo stránok z kníh, tak prinajmenšom z filmov. Podľa kultovej predlohy ich cez desaťročia nakrútili rôzni režiséri viac ako päťdesiat. Príbeh mladého muža, ktorý sa rozhodne porušiť tabu, a „umelého človeka“ ožije v piatok v premiére na javisku Slovenského komorného divadla v Martine pod názvom Frankenstein (Moje svedomie).

„V dramatizácii mi išlo o pretlmočenie príbehu, ktorý vymyslela Mary Shellyová. Ponúkame však istý interpretačný posun. Nesústreďujeme sa totiž na takzvaný horor, ako je to zafixované, ale na následky Frankensteinovho činu či gesta. Pracujeme so stavom človeka, ktorý sa má či nemá hlásiť k svojej minulosti a prijať za ňu zodpovednosť,“ povedal režisér Dodo Gombár. Pred niekoľkými rokmi dramatizoval a inscenoval v martinskom divadle Bulgakovov román Psie srdce. Aj v ňom – podobne teraz vo Frankensteinovi – vypichol podobnú tému: má človek právo nahradiť stvoriteľa, boha či prírodu a stvoriť živú bytosť?

„Zdá sa mi, že v románe zaniká motív úteku Viktora Frankensteina od vlastného činu. Vo výkladoch sa príliš neobjavuje. Pre mňa bol inšpiráciou, iskrou, ktorú sme chceli rozpáliť a rozviesť ďalej. Ale s príbehom som nechcel pracovať násilne, dokonca som sa ho snažil pretlmočiť v istej dobovej konvencii,“ pokračoval hosťujúci režisér.

Svedomie – slovo vypichnuté aj v názve – sa v inscenácii objavuje v najrôznejších variáciách. Samozrejme, nie náhodou, ale zámerne. „Ako pečať, kategória alebo stav mysle. Ide najmä o svedomie človeka tvorcu. Svedomie človeka, ktorý má pokušenie prekonávať nastolené hranice a súperiť s vyššími inštanciami,“ vysvetlil.

Na rozdiel od predlohy či zaužívaných stereotypov z filmových adaptácií nie je Gombárov netvor monštrum, vyvolávajúce už na prvý pohľad odpor a hrôzu. „Snažili sme sa porušiť kánon, že je vizuálne odpudivé. V našej inscenácii vyjadruje netvor zrkadlo svojho tvorcu a prechádza aj výrazným fyzickým vývojom. Na začiatku je to skôr zvláštne nahé batoľa, ktoré sa postupne mení na takmer normálneho mladého muža,“ spomenul Dodo Gombár.

Na začiatku jeho inscenácie Frankenstein (Moje svedomie) bolo hľadanie cesty, ako vytvoriť univerzálnejší a metaforický príbeh, ktorým by oslovil súčasné publikum. Na počiatku útlej knižky, považovanej za zakladateľské dielo vedecko-fantastickej literatúry, bola zvláštna spoločenská hra. V chladný a daždivý letný večer pri Ženevskom jazere vyhlásil Byron súťaž o napísanie strašidelného príbehu za jedinú noc. Shelly ani nezačal písať, Byron prispel úryvkom básne, jeho osobný lekár poviedkou Vampír. Zvíťazila devätnásťročná Mary Shellyová s Frankensteinom a prezradila, že ju inšpirovali staré nemecké strašidelné príbehy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Frankenstein #Martin #Marek Geišberg
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku