Recenzia: Frankenstein ako zrkadlo súčasnej spoločnosti

Okrem siahodlhej filmografie sa však známi hrdinovia z času na čas objavia i na divadelných javiskách. Ich dramaturgický výber väčšinou sprevádzajú otázky a očakávania. Podobne to bolo i v prípade Slovenského komorného divadla v Martine, kde minulý týždeň inscenovali predchodcu sci-fi literatúry pod názvom Frankenstein (Moje svedomie).

Bohatá filmová história diela prispela aj k stereotypnému hororovému videniu Frankensteina ako šialeného vedca, ktorý počas temnej noci stvorí hrôzostrašné monštrum. Pôvodné dielo romantickej spisovateľky Mary Shelleyovej je v skutočnosti o čosi odlišnejšie.

Režisér a autor dramatizácie Dodo Gombár sa rozhodol oprostiť od typických predstáv a inšpirovať sa výhradne príbehom a myšlienkami originálu.

Románovej predlohy sa však otrocky nepridŕžal, naopak, škrtal, výrazne upravoval či dokonca pripisoval celkom nové scény. Jeho úprava je divadelnejšia, plynulejšie posúva dej k výpovedi. Na druhej strane však pre vytvorenie divadelne zaujímavejšej akcie a väčších hereckých príležitostí dochádza miestami k zbytočnému narušeniu dobre rozbehnutého tempa inscenácie.

Gombárova špecifická poetika sa zrkadlí najmä v bizarnej atmosfére, ktorú kreuje aj prostredníctvom svojskej hudobnej dramaturgie. Okrem reprodukovanej hudby využíva i živé spevácke výstupy, ktoré však v žiadnom prípade nepôsobia muzikálovo či kabaretne. Práve naopak, veľmi vhodne dopĺňajú celkovú koncepciu.

V herectve sa Gombár pokúša o istú štylizáciu – najmä v prípade vedľajších postáv. Mladého doktora stvárnil Marek Geišberg, ktorému sa podarilo v civilnej miere zobraziť paletu odlišných emócií. Svojím výkonom však zaujali aj sugestívny Daniel Žulčák v postave netvora a Zuzana Rohoňová ako pripísaná postava Anjela skazy.

Gombár prináša na javisko novú interpretáciu, ktorou sa okrajovo dotýka i aktuálnych spoločenských javov. Martinský Frankenstein ukazuje, že iný neznamená automaticky zlý. Netvor prichádza na svet ako nepopísaný papier, ako dieťa sa učí chodiť, vnímať zmyslami, rozprávať… Zlým sa stáva až pod tlakom spoločnosti.

Druhou a oveľa nebezpečnejšou tvárou zla je tu však spupnosť, egoizmus, neschopnosť prebrať zodpovednosť za vlastné činy. Netvor sa napokon javí civilizovanejší než jeho stvoriteľ, ktorý sa bez svedomia pokúša povýšiť nad bohov. V Slovenskom komornom divadle teda vznikla ďalšia formálne príťažlivá inscenácia s dobrými hereckými výkonmi, ktorá má súčasnému divákovi naozaj čo povedať.