Recenzia: Mačky? Hor sa, na mačací bál!

Vlastná cesta, nie kópia

Česká režisérka Gabriela Petráková nekopírovala anglickú verziu, ale vytvorila autonómnu interpretáciu, pričom sa z muzikálu nestratila hravosť, poetickosť ani ideové posolstvo. Aj kostýmy Ľudmily Várossovej sa len v základnej línii inšpirovali originálnou verziou. Výtvarníčka navrhla estetické, charakterizačné a najmä funkčné mačacie kožúšky.

Najväčším pozitívom inscenácie je však jednoznačne choreografia Ladislava Cmoreja. Tanečné výstupy sú na vysokej pohybovej úrovni, dokážu upútať nápaditosťou aj akcentovaním myšlienky či emócie výstupu. Škoda len, že niektorí herci a herečky nedokážu rovnomerne rozložiť výraz medzi herectvo, spev a tanec. Práca s dychom a živou kapelou tiež niekedy výrazne zaostávala.

O značný javiskový potenciál inscenáciu pripravila najmä scéna Ondřeja Zichu. Muzikál sa pôvodne odohráva na smetisku, kde mačky každoročne organizujú svoj bál. No tvorcovia dej premiestnili do obchodného domu, v ktorom mačky v zľave prosia o druhú šancu. Tento výklad je zo samotnej inscenácie čitateľný minimálne a sklenené steny poskytujú len málo šancí na vynaliezavé mizanscény. Navyše uzavretý priestor hercov uzamkol a pri masovejších choreografiách doslova bojujú o priestor.

Nadpriemerné muzikálové výkony

Mačky sú muzikálom, kde spev a tanec neustanú počas celej inscenácie. Na oboch premiérach bolo viditeľných i niekoľko výkonov, ktoré presahujú slovenskú muzikálovú úroveň. Ján Slezák ako kocúr Mudrlant s prehľadom zvládol náročné choreografie, vysoké spevácke party, a pritom stále držal charakterovú linku úlohy. Opäť tak potvrdil, že patrí k špičke slovenskej muzikálovej scény.

Podobne aj alternantky Katarína Hasprová a Hana Fialová pri Grizabelle presvedčili o výbornej technike spevu i pochopení významu textu. Pritom vytvorili dva odlišné varianty postavy. Hasprová bola odvrhnutá, no stále príťažlivá mačka a Fialovej vyznenie vypovedalo primárne o bezradnosti svojho údelu. Hasprová viac hereckého priestoru dostala na druhej premiére ako Ťapka, kde sa počas steperského čísla nesústredila len na choreografiu, ale i na komické ladenie výstupu, čo sa jej alternantke Miroslave Drínovej nepodarilo. Tanec sa pre ňu stal prvoradý a na tvári sme počas piesne nevideli takmer žiadny záchvev.

Protiklad vo výklade alternantov nastal aj pri lámačovi mačacích sŕdc Ram-Tam Tágerovi. Kým z výkonu Patrika Vyskočila sálala energia, mužské sebavedomie a ustavičné pohrávanie sa s móresmi sebastredného tvora, v podaní Dária Kočího to bol skôr pobláznený chlapec, pri ktorom nie je jasné, prečo by mal byť práve on tým uznávaným levom salónov. Karol Čálik zas zaujal ako starnúca divadelná mačka Múz. V piesni o slávnej minulosti a smútku nad dnešným javiskovým marazmom civilne, ale pritom naliehavo vyjadril obsah textu.

Slovenská premiéra slávneho muzikálu presvedčila, že aj v našom prostredí sa dá vytvoriť plnohodnotné hudobnodramatické dielo. Hádam si tento trend Nová scéna podrží dlhšie ako do nasledujúcej premiéry.