Popoludňajší lejak a krúpy zabrnkali na nervy divadelníkov, ktorí narýchlo ukrývali reflektory. O ohňostroj na premiére záujem nemali. Búrka však prestala tak rýchlo, ako prišla, ba do zotmenia stihlo skúpe slnko aj čo-to vysušiť. Nič už teda nebránilo v piatok večer tomu, aby nitrianske Nové divadlo uviedlo premiéru svojej prvej inscenácie Kúpalisko.
Na laviciach kultúrneho centra Hidepark sa tlačilo viac ako stošesťdesiat divákov, zvedavých na „prvé kroky“ novovzniknutého súboru. Aj keď za roky tvorbu jeho členov dôverne poznali. Viac ako desaťročie totiž budovali špecifickú poetiku a repertoár Starého divadla. Slovenskú scénu obohatili o progresívne trendy moderného bábkového divadla pre všetky vekové kategórie. Imaginatívnosti a estetike ich inscenácií, z ktorých mnohé sa stali doslova kultovými, tlieskali svorne diváci aj kritici. A oceňovali ich aj na zahraničných a domácich festivaloch.
Keďže o túto líniu tvorivého objavovania nemalo nové vedenie Starého divadla Karola Spišáka v Nitre záujem, skupina hercov a herečiek, režisér, scénograf aj dramaturgička odišli. Pred istotou „teplého miestečka“ dali prednosť neistote a pustili sa do nového projektu.
„Výsledkom by malo byť slobodné nezávislé divadelné zoskupenie a umelecká realizácia ľudí, pre ktorých je sloboda a ,pokrokovosť' tvorby dôležitejšia ako pohodlnosť existencie v konvenčnej a netvorivej, aj keď dotovanej inštitúcii,“ hovorí dramaturgička Nového divadla Veronika Gabčíková.
Dobrý pocit na duši
Nebolo treba lietať po úradoch a zháňať pečiatky. Nové divadlo v Nitre zastrešilo občianske združenie, ktoré dostalo do vienka názov Umenie a spoločnosť. „Súčasná spoločnosť sa k umeniu a kultúre správa macošsky. Je až na chvoste spoločenského záujmu a chceme na to upozorniť aj takto,“ pokračuje Veronika Gabčíková, ktorá je aj konateľkou občianskeho združenia Umenie a spoločnosť.
Nový divadelný súbor potreboval priestory, v ktorých by mohol skúšať a napokon aj hrať. Prichýlili ich zatiaľ v Hideparku. Z bývalej čiernej skládky odpadu a kalového poľa vytvorili dobrovoľníci kultúrne centrum, aby mali ľudia kde zmysluplne tráviť voľný čas. V lete tam usporadúvajú aj hudobné festivaly. Ako javisko slúžia kontajnery, pred nečasom chráni divákov gumová plachta prehodená cez kovovú konštrukciu.
Počas skúšania Kúpaliska museli byť všetci dobre naobliekaní, jar v Nitre neprekonávala teplotné rekordy. Keď pred týždňom skúšali inscenáciu nasvietiť, teplomer ukazoval desať stupňov, no kostýmom sú len plavky.
Najtvrdším orieškom na rozlúsknutie boli financie. „Keď sme nemali peniaze, aby sme mohli kúpiť veci nevyhnutné pre vytvorenie scénografie, mali sme skutočne mráčik na čele,“ spomína Veronika Gabčíková. Priatelia pomáhali, ako sa dalo. Aj pri zháňaní sponzorov mali šťastnú ruku. Tiež projekt na portáli hithit, sľubujúci okrem iných „atrakcií“ napríklad aj „dobrý pocit na duši“, im čosi vyniesol.
„Od sponzorov a hithitom sme doteraz získali na inscenáciu šesťtisíc eur. Zvyšok sme financovali z vlastných peňazí, ale to sa nám vráti, keď začneme pravidelne hrávať,“ hovorí dramaturgička. Jedným dychom dodáva, že zatiaľ nikto z tvorcov a hercov nereptá, aj keď všetci robia bez nároku na honorár. Reálna suma na vytvorenie jednej inscenácie je podľa nej asi desaťtisíc eur. Najdrahšou položkou bol baletizol. Špeciálny povrch, ktorý sa používa na javiskách divadiel, ich vyšiel na tri tisícky.
Satirická fatamorgána o ženách a mužoch
Kúpalisko je príbehom piatich žien, ktoré žijú bez partnera. Každá z nich však o nejakom sníva. Zrazu sa objaví muž, ktorý ich sny a túžby začne plniť. Všetky sa doňho zamilujú a začnú ho nekriticky uctievať. Hýbateľ – tak sa volá muž, ktorý každú očarí, ale nečakane začne dokazovať svoju silu a chlapskú prevahu. Zbožňovaný miláčik sa mení na tyrana, ani to však hrdinkám, ktoré sa dobrovoľne vzdávajú vlastného ja, neprekáža.
V poslednej štvrtine sa vtipný a odľahčený príbeh začne lámať. Finále sa prezrádzať nepatrí. Napokon, zajtra o 21. hodine hrá Nové divadlo svoju premiérovú inscenáciu v nitrianskom Hideparku znova. V júli plánuje ďalšie tri predstavenia, v auguste najmenej dve.
Autorka satirickej „fatamorgány“ Bára Kubátová písala text priamo na telo päťlístku herečiek Andrea Ballayová, Ľubomíra Dušaničová, Lucia Korená, Agáta Spišáková, Katarína Petrusová. Dobre ich pozná. Nechala im voľnú ruku pri pretavovaní textu na inscenáciu, ale vraj nebolo treba. „Sedel ako dekel,“ hovorí dramaturgička.
Scénograf Karel Czech vytvoril minimalistickú scénu, ktorej dominuje plážové kreslo a modrý baletizol ako symbol nekonečnej vodnej hladiny. Výtvarnú stránku dopĺňajú polofiguríny kúpajúcich sa mužov a lopta. Kostýmy sú tiež minimálne – herečkám aj hosťujúcemu Martinovi Nahálkovi musia stačiť plavky.
Režisér Šimon Spišák ponúkol satirický a nepatetický obraz toho, ako ľudské bytosti mení biologická chémia medzi mužom a ženou. Jeho odvážne, drzé a súčasné „čakanie na Godota“ detailne nasvecuje lupou pravdy genderové vzorce správania.
„Na Kúpalisku stratíte všetky romantické ilúzie a pocítite temnú príťažlivosť živočíšnej vášne. Pokúsili sme sa definovať mieru lásky, oddanosti a prispôsobivosti, ktorá zo svojbytného jedinca urobí handrovú bábiku v rukách iných a spoločnosti,“ vysvetľuje Veronika Gabčíková.
Odchod poslúžil ako zdroj novej energie
Dokumentárnu inscenáciu Denník Anny Frankovej by chcelo Nové divadlo už skúšať a premiérovať v nových priestoroch. Zdá sa, že ich hľadanie by sa mohlo onedlho úspešne zavŕšiť. Kým však nie je všetko na papieri, viac neprezradia. Počítajú s tým, že hrávať budú pravidelne: predpoludním pre deti a školákov, večer pre dospelých a medzitým skúšať.
„Dôležité je, aby sme začali pravidelne hrávať, lebo to je ďalší zdroj príjmu. Potrebujeme sa etablovať v nejakom prostredí, aby si tam ľudia zvykli chodiť. Vieme, že dopyt od nitrianskych škôl po našich predstaveniach je veľký. S nami totiž odišlo z repertoáru Starého divadla dvadsať inscenácií a jednoducho školáci aj učitelia boli zvyknutí na novší a modernejší divadelný jazyk. Hovoria, že bez problémov prídu kdekoľvek, len nech dáme vedieť kam,“ vysvetľuje Veronika Gabčíková.
Dramaturgický plán na divadelnú sezónu 2016/2017 je hotový. Pre najmenších pripravuje Ivan Martina Pinocchia, pre školákov zas Andrej Kalinka cyklus Dejiny umenia. Žiadosti o granty na inscenácie sú už vo Fonde na podporu umenia. V predstaveniach plánuje Nové divadlo, ako býva zvykom jeho tvorcov, využívať drámu, jazyk, poéziu, výtvarnú, predmetnú aj živú hudobnú zložku. „Odišli sme z priestoru, ktorý sme mali radi a dlhoročne budovali. Ale asi to tak malo byť. Do nás vošla neskutočná energia, vyslovene nás táto situácia zaktivizovala. Podľa toho vyzerá aj Kúpalisko,“ dodala dramaturgička Nového divadla a konateľka občianskeho združenia Umenie a spoločnosť Veronika Gabčíková.
