Láska bojuje s nenávisťou, chvíľky harmónie striedajú hádky, porozumenie sa razom zmení v prudkú výmenu názorov a buchnáty. Navonok dominantný Jona vyčíta svojej manželke nudu, stereotyp, odcudzenie. Má pocit, že jeho život nestál za nič. Viní za to Levivu a pravidelne jej oznamuje, že ju opúšťa. Vždy je o krok dopredu a vie, ako jeho žena zareaguje. Pozná ju ako svoje „gate“ a svojím zlomyseľným šípom mieri presne: „Ty plačeš? To len tvoje oči sa potia, potia od strachu. Vidia, že vidím celkom jasne – prepáč za výraz – opachu… Bodaj by som ťa, moja drahá, nepoznal ani z videnia. Poviem ti rovno – darmo plačeš – si pre mňa veľmi prízemná.“
Leviva pôsobí ako submisívna manželka, ktorí sa musí mužovi vo všetkom podriadiť. Život je už raz taký. Nie všetko je tak, ako to navonok vyzerá. Možno práve energia, vášnivosť, nápaditosť aj v hádkach je tým putom, ktoré manželov dlhé roky spája. Keď si má Jona vybrať medzi slobodou, lákavým životom osamote, kde sa všetko môže, a starým dobrým domovom, manželku napokon nikdy neopustí. Aspoň nie doteraz. Je však možné, že v jednu zimnú noc, keď k Popochovcom nečakane zavíta starý priateľ – sused, smoliar a samotár Gunkel (Vlado Černý), sa všetko zmení?
V réžii Vladimíra Strniska sa v divadelnej groteske Život je taký stretli spoluzakladatelia dnešnej Astorky Ľubo Gregor, Zita Furková a Vlado Černý. Podobne ako v legendárnom Divadle na korze na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Atmosféru scén z manželského života približujú bravúrne verše Tomáša Janovica, ktoré napísal podľa pôvodných textov v divadelnej hre Hanocha Levina (The Labor of Life) v preklade Petra Kerlika. Autorom hudby je Laco Lučenič, o kostýmy sa postarala Simona Vachálková.
Hanoch Levin (1943 – 1999), významný a uznávaný izraelský dramatik, je autorom takmer šesťdesiat divadelných hier, písal skeče, piesne, prózu, poéziu aj knihy pre deti. Hanoch vyrastal v štvrti Neve Sha'anan v južnom Tel Avive. Pochádzal z nábožensky založenej rodiny a navštevoval cirkevnú základnú aj strednú školu. Vyštudoval filozofiu a hebrejskú literatúru na univerzite v Tel Avive. Už počas vysokoškolských štúdií mal svoj pravidelný satirický stĺpček. Čierny humor sa stal základom jeho divadelných hier.
