Koncom roka 1971 dováža Jiřího Grossmanna na nakrúcanie televíznej relácie Hop dva tři sanitka. Je len kosť a koža, vyslabnutý, no odhodlaný dať zo seba všetko a naďalej baviť divákov. Na poslednú „klaňačku“ však neprichádza, naspäť do nemocnice ho odvážajú na nosidlách. Zomiera vo veku 30 rokov len necelý mesiac nato.
O svojej chorobe na verejnosti nehovoril, no jeho najbližší vedeli, že mu zostáva len málo času. Ťažko to niesol aj Miroslav Šimek, s ktorým tvoril komediálnu dvojicu.
Tandem Šimek – Grossmann sa zoznámil v pražskom klube Olympic a vďaka spoločným názorom a svojskému humoru si okamžite padli do oka. Spoločne v klube uvádzali bigbítové kapely, no zároveň sa schádzali v kaviarni Slávia, aby písali svoje prvé poviedky. V tom čase vzniká aj ich prvý spoločný program V tomhle teta nehraje. Šimek neskôr priznal, že netuší, prečo mu dali taký názov, pretože sa tam o žiadnej tete nehovorí.
Tvorivé duo na čas rozdelila povinná vojenská služba, kde Grossmannovi diagnostikovali v tom čase nevyliečiteľné nádorové ochorenie – Hodgkinovu chorobu. Lekári mu predpovedali len pár rokov života, no on sa rozhodol zošliapnuť plyn až na podlahu.
Vtipné scénky, dialógy aj improvizačné schopnosti, ktorými si dvojica Š + G vedela získať pozornosť, si všimol aj Jiří Suchý a už v roku 1967 dostali pozvanie do divadla Semafor. Vznikli tak ich najpopulárnejšie predstavenia ako Besídky zvláštní školy či Návštěvní dny. Po okupácii v roku 1968 vymysleli postavu Pupáka v kabarete Večer pro otrlé aneb Pět Pupáků, no pre narážky na vstup sovietskych vojsk ju museli vyradiť z repertoára.
Podľa priateľov a známych bol Grossmann zdvorilý intelektuál s veľkým prehľadom o literatúre, divadle aj hudbe, ktorej sa venoval aj aktívne. Po prvých skúsenostiach s dixielandovými kapelami začal po vojne spievať v skupine Country Beat, no nezaháľal ani ako textár. Jeho posledný text k piesni napísal pre speváčku Naďu Urbánkovú. „Vždyť já chci jen žít, jak žít se má, a o nic víc,“ znie v skladbe Závidím z roku 1969. V tom čase sa po rokoch opäť ozvala zákerná choroba. Pieseň odznela aj na jeho pohrebe a časť textu je vyrytá aj na náhrobnom kameni Jiřího Grossmanna ako epitaf.
3× Jiří Grossmann
Zahral si aj vo filme Zločin v šantáne (1968) Jiřího Menzla.
Miroslav Šimek po jeho smrti založil Divadlo Jiřího Grossmanna.
Bol tiež nadšeným hráčom futbalu a fanúšikom pražskej Slávie.
