Pro-téza obťažovala aj desila

Pro-téza má v pomerne pestrej ponuke divadelných festivalov špecifické postavenie. Už od roku 2010 prináša do Bratislavy projekty zamerané výhradne na autorské divadlo a performance.

17.10.2016 12:00
31 proteza2 2x Foto:
Ivo Dimchev od odvážnych divákov žiadal, aby dotvárali jeho inscenáciu P Project.
debata

Výpovede nie sú vytvorené na základe textov dramatikov, ale samotných autorov performance. Ide o divadlo aktuálne, odrážajúce najnovšie trendy a divadelné postupy a o divadlo, ktoré má svojou autentickosťou najlepšie predpoklady zasiahnuť diváka. To sa minimálne v troch prípadoch podarilo aj tento rok.

My dog is my piano – óda na obyčajnosť

O prvý z nich sa postarala nemecká umelkyňa Antonia Baehrová so zvukovou prednáškou My dog is my piano. Baehrová nahrávala zvuky domácnosti, v ktorej spolu žijú Antoniina matka a jej pes. Divákom potom postupne púšťa úryvky rozhovorov, brechania, dýchania, zvuky pitia či chodenia po schodoch. Performerka všetky záznamy úsporne komentuje, kladie vedľa seba, porovnáva, spomaľuje, zrýchľuje a mixuje. Nič viac a nič menej. Sledovať zvukový záznam spolužitia starnúcej ženy a jej štvornohého spoločníka je na prvý pohľad skutočne bizarný nápad. No len na prvý. Všedné a pre väčšinu z nás samozrejmé zvuky v sebe pri sústredenom počúvaní nesú viaceré odkazy a významy. Autorka ich otvára nenásilne a vtipne.

Antonia Baehrová so zvukovou prednáškou My dog... Foto: Ctibor Bachratý
Pro-téza My dog is my piano Antonia Baehrová so zvukovou prednáškou My dog is my piano.

Tou najrukolapnejšou témou sú hranice jazyka a dorozumievania. Nie všetci diváci rozumeli francúzštine, ktorá znela z nahrávok, no interakcia panej a jej psa, zvuky chrúmania, povely a radosť boli prenosné a pochopiteľné pre všetkých. Nenápadne sa však otvára aj téma starnutia a osamelosti. My dog is my piano je projekt unikátny svojou formálnou priamočiarosťou a v istom zmysle aj obsahovou jednoduchosťou. Antonia Baehrová je však šarmantná spoločníčka, ktorá aj vo všednosti objavuje nevšedný pôvab.

P Project – provokovať a byť provokovaný

Najväčšie očakávania sa bezpochyby spájali s uvedením inscenácie P Project kontroverzného bulharského tanečníka a performera Iva Dimcheva. Početné publikum so zvedavosťou čakalo na vystúpenie, v ktorom sa mieša voyeurizmus, škodoradosť aj chuť ľahko si privyrobiť. Dimchev totiž od odvážnych divákov žiada, aby priamo dotvárali jeho vystúpenie. Kto chce, môže písať poéziu. Kto chce, môže tancovať. Kto chce, môže sa vyzliecť donaha a predstierať milovanie. Za každú splnenú úlohu získavajú aktéri finančnú odmenu.

Ivo Dimchev drží šou pevne v rukách, reaguje na vznikajúce situácie, prirodzene žartuje s publikom, improvizuje a keď treba, zachráni situáciu. Napríklad vtedy, keď sa k odvážnemu mladému mužovi odhodlanému zažiť "sex“ na javisku, nechcel nikto pridať. Diváci však možno čakali oveľa viac kontroverzie a pudovosti, ako napokon dostali. Dimchev a jeho vystúpenie nie je o zvrhlosti, ale o provokácii, prekročení komfortnej zóny a rúcaní tabu. Nič z toho, čo od divákov chce muž v štrasových tangách, s dokonalým ženským mejkapom a nedokonalou chôdzou na podpätkoch, nemožno brať vážne.

Macabra dolorosa – sedembolestná vrahyňa

Intenzívny zážitok na divákov čakal aj predposledný festivalový večer, keď poľský Teatr Nowy uviedol temnú revue Macabra dolorosa. Herečka a zároveň tvorkyňa námetu Kasia Chlebny divákov vydesí hneď po svojom príchode na javisko. Nabielo nalíčená tvár s čiernymi perami aj zubami predznačujú monštruóznosť celého projektu. Pred divákmi totiž stojí vrahyňa vlastných detí. V hudobnom sprievode klaviristu a bubeníka spieva pretextované skladby Nicka Cavea, Marilyna Mansona, Einstürzende Neubauten či Grinderman. Skladby o bolesti, samote a utrpení prekladá monológmi, v ktorých zaznieva korešpondencia Magdy Goebbelsovej aj úryvky Euripidovej Medey.

Poľský Teatr Nowy uviedol temnú revue Macabra... Foto: Ctibor Bachratý
Pro-téza Macabra dolorosa Poľský Teatr Nowy uviedol temnú revue Macabra dolorosa.

Vystúpenie je hudobne aj vizuálne intenzívna šou, morbídny kabaret, v ktorom je divák vystrašený, citovo vydieraný, frustrovaný a prinútený tancovať na hrobe detí. Hoci v druhej časti revue už intenzita zážitku slabne, ide o divadlo, na ktoré sa ťažko zabúda a ktoré ešte dlho obťažuje otázkami. Kde je hranica medzi absolútnou láskou a absolútnou nenávisťou? Môže byť vrahyňa sedembolestnou matkou?

Je škoda, že zdravotná indispozícia spôsobila zrušenie vystúpenia Solo lamentoso slovenskej performerky Slávy Daubnerovej. Toto vysoko estetické dielo by výborne zapadlo do dramaturgie prinášajúce rôznorodé, no intenzívne zážitky. Predstavenie si diváci budú môcť pozrieť v náhradnom termíne 26. októbra.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #divadlo #Pro-téza #festival autorského divadla #performance