Recenzia: Faustovo prekliatie? Ani ryba, ani rak

V dnešnom opernom svete je čoraz badateľnejší paradoxný trend. Na jednej strane sú do divadelnej polohy prenášané oratóriá (najmä barokové), na opačnej zasa pribúdajú koncertné uvádzania opier. Druhá z možností napomáha nielen tlmiť ekonomické problémy divadiel, ale umožňuje rozširovať obzor návštevníka aj o bežne nehrané diela.

05.11.2016 09:00
Faustovo prekliatie Monika Fabianová Foto:
Monika Fabianová (vľavo) bola Margueritou s emóciou i hereckým precítením postavy.
debata

Opera Slovenského národného divadla nesie na pleciach bremeno značného finančného dlhu, takže okolnosti ju donútili upraviť dramaturgický plán. Kto však čakal, že sa bude správať „krízovo“ a sporiť na nákladoch, musel po premiére poloscénickej verzie dramatickej legendy Hectora Berlioza Faustovo prekliatie zostať zaskočený.

Romantický opus, ktorý sa vo svete z času na čas zjavuje koncertne i scénicky, ponúkla Bratislava v podobe pridávajúcej navyše baletnú zložku. Tá dokonca dominovala a na nejednom mieste, spolu s projekciou orchestra a dirigenta, narúšala koncentráciu na to podstatné. Na silu hudby a jej interpretáciu.

Faustovo prekliatie v režijnom poňatí Mariána Chudovského a choreografa Igora Holováča možno väčšmi nazvať polobaletným. Hodnotiť výkony tanečníkov prichodí špecializovaným recenzentom, obmedzím sa teda na konštatovanie, že celková vizualizácia vrátane pohybovej zložky (neprípustné folklorizujúce ujúkanie), posunula predlohu do roviny „ani ryba, ani rak“. Každá zo zložiek išla po svojej linke, no tá baletná sa zbytočne drala do popredia.

Vokálni sólisti a zbor svoje party spievali čiastočne spamäti a čiastočne z nôt, pričom keď sa stretli oba spôsoby interpretácie (napríklad ľúbostný dvojspev Fausta a Margaréty), vznikali nezmyselné situácie. Nazdávam sa, že čistejšia a jednoznačne úspornejšia by bola koncertná podoba. Koľko opier by pre tento účel bolo vhodných, radšej nerozvádzam.

Dirigent Rastislav Štúr a zbormajster Pavol Procházka so svojimi ansámblami sa snažili naplniť požiadavky partitúry, ich výkony by však vyzneli účinnejšie bez odpútavajúcich vizualizácií. Najexponovanejší part Fausta zvládol Ľudovít Ludha bez zakolísania. Spieval štíhlym, v každej polohe rezonujúcim tónom, pričom najúčinnejšie mu vyšli lyrické a extrémne vysoko položené pasáže.

Daniel Čapkovič vložil do Mefista rozvíjajúci sa barytón príjemnej farby a čoraz väčšieho objemu. Monika Fabianová bola Margueritou s emóciou i hereckým precítením postavy. Šetrenie na nesprávnom mieste vyústilo v málo obsažný bulletin, kde okrem iného chýbal preklad textu.

Hodnotenie Pravdy
2 a pol hviezdičky z 5

  • Hector Berlioz: Faustovo prekliatie / réžia: Marián Chudovský / dirigent: Rastislav Štúr / premiéra: 21. októbra v Opere SND

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Opera SND #Marián Chudovský #Monika Fabiánová #Faustovo prekliatie