Recenzia: Ironický pohľad do vlastných radov

Bratislavské Divadlo Nová scéna oslávi v novembri tohto roku sedemdesiat rokov existencie.

11.11.2016 09:00
33 pi caj milacik IMG 11 Foto:
Komédiu Pi čaj, miláčik! uvádza Nová scéna.
debata

A pri tejto príležitosti uviedlo komédiu, ktorá ponúka pohľad do divadelného zákulisia. Dramaturgovia už dávno odhalili, že divácky lákavé sú najmä tituly, ktoré poodhaľujú inak skrytú chaotickú divadelnú prevádzku. Už aj na slovenských javiskách sme videli komédie, ktoré sebaironicky poukazujú na fakt, že divadlo v žiadnom prípade nie je chrám. K desiatkam hier s touto tematikou pridal režisér Svetozár Sprušanský komédiu Danielle Navarrovej a Patricka Haudecoeura Pi čaj, miláčik!, ktorá prezentuje zmätočný skúšobný proces a ešte zmätočnejšiu premiéru jednej divadelnej spoločnosti.

Sprušanský hru z francúzskeho prostredia preniesol do slovenskej súčasnosti, kde sa diváci môžu baviť nielen na nemenných hereckých manierach, neochotných technikoch a dramatických garderobierkach, ale aj na vtipoch a gagoch o našom umeleckom svete. Tieto vsuvky však vo väčšine prípadov nepôsobia násilne a podporujú sarkastický tón inscenácie. Kým však prvá polovica vyznieva ešte rozpačito a záleží najmä na koncentrácii a schopnosti hercov pretlmočiť komediálnu hyperbolu (režisérom niekedy zbytočne exponovanú), tak druhá časť, keď sledujeme priebeh kaziacej sa premiéry, pôsobí už konzistentnejšie a vypointovanejšie. Z účinkujúcich vyniká najmä Pavol Plevčík ako egocentrický herec Richard. Ten sa vo výkone sústreďuje na masírovanie narcizmu postavy a súčasne ironicky poukazuje na fakt, že súčasní herci sa musia kvôli zárobku zapredať aj nahrávaniu reklám na sieť potravín a divadlo je pre nich na stupnici hodnôt až za účinkovaním v seriáloch. Plevčík tieto animozity predstavuje ráznym a nestrojeným prejavom, kde mu vďaka správnej dávke nadhľadu a bohatej hlasovej a mimickej tvárnosti vychádzajú slovné i situačné pointy.

To sa, žiaľ, nie vždy darí Petrovi Makranskému ako protekčnému hercovi Julienovi. Predstaviteľ narazil na obmedzenosť typu zasneného prostáčika, kde v mnohých momentoch absentuje väčšia plastickosť pri vyhrávaní tejto figúrky. Karin Olasová ako protagonistka súboru zaujme najmä kontrastom medzi jej civilným prejavom netolerantnej a duchom plytkej herečky a afektovaným stvárnením roly v skúšanej inscenácii. Pre Luciu Vráblicovú je postava Kláry, režisérky ktorá by chcela robiť genderové divadlo, ale uviazla pri bulvárnom repertoári, po rokoch skutočne veľkou príležitosťou. Herečka ju využíva v plnej miere, ktorú jej text poskytuje. S vecným odstupom naviguje hercov aj personál a s nahlas nepriznanými obavami márne dúfa v úspech pripravovanej premiéry.

Inscenácia si nekladie vyššie ciele, ako odpovedať na divácky záujem o bulvárny titul. Otázne je však celkové smerovanie Novej scény. Opäť sa tu totiž stretávame s nezáväznou komédiou, na ktorej sa len ťažko môže formovať prevažne mladý herecký súbor. No divadlo už dlhodobo rezignuje na pestrejšiu žánrovú činohernú ponuku, takú potrebnú pre hercov i publikum.

Hodnotenie Pravdy

3 a pol hviezdičky z 5

  • Danielle Navarro, Patrick Haudecoeur: Pi čaj, miláčik! / réžia: Svetozár Sprušanský / scéna: Dorota Cigánková / hrajú: Zuzana Tlučková/Lucia Vráblicová a ďalší / premiéra: 4. novembra v Divadle Nová scéna Bratislava

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Nová scéna #Pi čaj #miláčik!