Aj keď má dnešné slovenské a české bábkové divadlo rôzne formy, nadväzuje na to najlepšie z ľudovej bábkarskej tradície. Slovensko už má na zozname UNESCO napríklad Terchovskú muziku, slovenskú fujaru aj slovenské gajdy.
"Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách vnímané ako jav vo všetkých jeho historických podobách a rozmanitých prejavoch predstavuje tradičný kultúrny prvok. Tento druh divadla spája dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej a českej divadelnej a literárnej tradície. Pôvodní nositelia tohto prvku boli rodiny kočovných bábkarov (marionetárov), ktorých produkcie znamenali vôbec prvý kontakt širších ľudových vrstiev s divadelnou kultúrou.
Vďaka prepojeniu s národno-uvedomovacím procesom, nadobudol tento prvok svojbytnú podobu líšiacu sa v mnohých aspektoch od bábkového divadla iných kultúrnych komunít. Pôvodný, de facto internacionálny repertoár prechádzal procesom folklorizácie a postupne vstrebával domáce jazykové a tematické prvky. V postavách sa objavili miestne charaktery, najmä komické a ľudové typy s osobitými vlastnosťami i výzorom, ako napríklad Gašparko (Kašpárek), sedliaci Škrhola a Trčko a ďalšie," uviedol predseda Rady ministra kultúry na ochranu tradičnej ľudovej kultúry Juraj Hamar.
Pripomenul, že tradičné bábkové divadlo je spojené aj s remeselnou a ľudovou tvorbou (rezba, maľovanie a obliekanie bábok, maľba dekorácií).
