recenzia: Denník ako pocitový únik Anny Frankovej?

13.12.2016 12:00
Anna Franková
Ivan Martinka a Lucia Korená v predstavení Anna Franková. Autor:

Tvorcovia Nového divadla v Nitre obdivne siahli po známom diele Denník Anny Frankovej s niekoľkonásobným dosahom i stále aktuálnym rozmerom. Inscenáciu Anna Franková tvorili pocitové zápisky dospievajúceho židovského dievčaťa v holandskom Amsterdame počas druhej svetovej vojny.

Autor konceptu i dramatizácie Šimon Spišák spolu s dramaturgičkou Veronikou Gabčíkovou povyberal z jednotlivých denníkových záznamov najmä tie, ktoré sa týkali bežných túžob, starostí a bolestí mladej trinásťročnej Anny, obklopenej nelichotivým prostredím.

Do popredia umiestnil rovinu jej tajných intímností spolu s neutíchajúcou túžbou po živote, slobode, láske navzdory hrôzostrašnosti vojny. Nevynechal ani tematiku rozpuknutej ranej sexuality, typickej pre tento vek, a problémy s ňou spojené. Zameral sa tak na univerzálne konštantné problémy mladej osobnosti, a nie na historické vojnové udalosti príbehu. Anna Franková jednostaj reflektovala vonkajší svet z priestoru úkrytu na Prinsengracht 263, kde sa skrývala spolu s rodinou a známymi pred deportáciami. Režisér postavil inscenáciu prioritne na neustálom komentovaní, referovaní mladého dievčaťa s vecnosťou takmer dokumentárneho charakteru v kombinácii s hraním jednotlivých epizód.

Lucia Korená musela doslova zápasiť s touto neľahkou kombináciou – monologickými prehovormi denníkových zápisov a súčasne so stelesňovaním niektorých príbehov z nich. Napriek tomu dokázala skĺbiť energickú výbušnosť svojej postavy plnej vzdoru, rebélie, ako aj pochabosti komického vyznenia s monologickou úrovňou prehovorov k publiku. Jej reálnu konfrontáciu s násilím, utrpením, zbytočne neprežívala, ale skôr vecne opisovala. V závere už iba rekapitulovala osudy postáv v civilnom tóne.

Ivan Martinka zastupoval v inscenácii všetkých ostatných členov Anninej rodiny, ako aj postavy spolubývajúcich v úkryte. Menlivo spestroval vnútorný svet hlavnej hrdinky svojimi výstupmi. Osobitne vyznel v postave Anninho otca, ako aj trochu neohrabaného Petra van Daana s minucióznou presnosťou v mimickej maske i chôdzi. Najsubtílnejší moment inscenácie predstavovala Martinkova interpretácia básne Terezín detského autora z terezínskeho geta Hanuša Hachenburga s bábkou zo zemiaka v jednej z clivých pasáží inscenácie.

Scénograf Karel Czech sa namiesto depresívnosti celkovej ponurosti osudov Anny a jej rodiny väčšmi upriamil na zútulnenie priestoru. Dôvtipne vytvoril pomyselný skriňový priestor tajného úkrytu s tyčou na vešiaky s odkladanými odevmi postáv ukrývajúcich sa. Scéna doslova evokovala vnútro jedného priestranného šatníka s umiestnenými kusmi šiat. Martinka dômyselne v zmysle skratky oživoval jednotlivé háby na vešiakoch ako znaky mužských i ženských postáv na spomínanej Prinsengrachte 263.

Tvorcovia zdramatizovaného denníka podali hravými spôsobmi dôverné zákutia a tajomstvá prežívania puberty namiesto rekonštrukcie pocitových denníkových zápiskov. „Nehrali“, iba registrovali prúd vedomia, zachytený v Anninom denníku. Inscenácia sa tak nestala sentimentálnou, ale fakticky vernou v hľadaní ľudského tepla paradoxne v čase všeobecnej nenávisti a čoraz neodôvodnenejšej xenofóbie.

Hodnotenie Pravdy
4,5 hviezdičky z 5

  • Anna Franková na motívy Denníka Anny Frankovej / koncept: Šimon Spišák, Veronika Gabčíková / dramatizácia: Šimon Spišák / dramaturgia: Veronika Gabčíková / scéna, kostýmy a bábky: Karel Czech / hrajú: Lucia Korená, Ivan Martinka a. h. / premiéra: 19. 11. 2016 v Dome Matice Slovenskej v Nitre, Nové divadlo v Nitre.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Šimon Spišák #recenzia #Nitra #divadlo #Denník Anny Frankovej #Anna Franková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk