Zdena Gruberová rástla a zrela spolu s postavami

Zdena Gruberová patrila medzi najväčšie osobnosti slovenského herectva svojej generácie, umrela v stredu vo veku 83 rokov.

20.01.2017 08:51
Cid Foto:
Zdena Gruberová v hre Cid.
debata (1)

„Zdena Gruberová bola úžasná v tom, že bola neuveriteľne flexibilná a tvárna herečka. Dokázala stvárniť veľmi rozporuplné postavy žien od submisívnych naiviek až po tyranky a veľmi negatívne charaktery. V tom bola naozaj výnimočná a jej súpis postáv v divadle, vo filme či v rozhlase to dokazuje,“ hovorí teatrológ a autor knihy Javiskové osudy Karol Mišovic.

Do činoherného súboru vstúpila ako 21-ročná a začala pri dievčensky roztopašných hrdinkách či naivkách. Postavu Júlie zo Shakespearovej klasiky Rómeo a Júlia mimoriadne obľubovala a v nesmrteľnom príbehu zakázanej lásky sa objavila v roku 1957. „Karol Machata a Zdena Gruberová sa premieňajú na milostný pár z minulého storočia, kde predovšetkým Zdena Gruberová strháva živou, bezprostrednou úlohou prebúdzajúceho sa slovenského dievčaťa,“ písalo sa o predstavení v dobovej kritike.

K herectvu ju potlačili

Zdena Gruberová sa narodila v Šenkviciach neďaleko Bratislavy do početnej rodiny, otec jej umrel veľmi skoro a od matky podľa vlastných slov dostala prísnu výchovu. „Na obchodnú akadémiu som šla z tradície. Poéziu som mala od mlada rada, ale nerada som recitovala, nerada som sa predvádzala,“ priznala v medailóne z dielne Slovenskej televízie pred niekoľkými rokmi. No keď sa vraj prihlásila do tvorivých súťaží pre mládež, takmer vždy do školy priniesla prvú cenu. Na jednej z nich sa zoznámila s hercom Júliusom Pántikom, ktorý ju vraj „pritlačil k múru“, aby ju presvedčil, že by sa mala stať herečkou.

O Gruberovej hereckom talente nepochybovala ani jej triedna učiteľka. Zavolala do školy Františka Dibarboru, aby sa na jej žiačku prišiel pozrieť. „Dibarbora bol pojem, hviezda, neverila som tomu, že by taký veľký herec prišiel kvôli 15-ročnej žabe.“ A prišiel, Gruberová pred ním zarecitovala a Dibarbora trval na tom, aby sa zúčastnila prijímacieho pohovoru na dramatický kurz pri Štátnom konzervatóriu. Z tristo uchádzačov vtedy vybrali tucet talentovaných mladých ľudí, medzi nimi aj Zdenu Gruberovú.

Zdena Gruberová a Leopold Haverl v hre Tragédia... Foto: SND
Tragedia cloveka Zdena Gruberová a Leopold Haverl v hre Tragédia človeka.

„Herec vie, keď dobre hrá,“ tvrdila Gruberová, ktorú v kurze učil Pántik aj Dibarbora – oslovoval ju vraj „malá“. Pred vysokoškolským diplomom však uprednostnila prax v divadle. Členkou Činohry SND sa stala vo veľmi mladom veku, rýchlo si však získala dôveru režisérov. Meradlom jej umeleckého rastu bolo práve účinkovanie v Shakespearových hrách – už ako 22-ročná si zahrala spomínanú Júliu, v roku 1975 sa vrátila v shakespearovskej dráme Kráľ Lear v úlohe Regan. V kultovej psychologickej dráme Električka zvaná túžba stvárnila Stellu, u ktorej nachádza zdanlivé útočisko rozorvaná sestra Blanche. Výrazná bola aj v postave Evy v poetickej dráme Tragédia človeka podľa predlohy Maďara Imreho Madácha.

„Do divadla som prišla v tej najväčšej divadelnej ére a pri najväčších divadelných osobnostiach som sa mala od koho učiť,“ priznala skromne. V SND začínala s postavami mladých dievčat, ktoré podľa herečky starli spolu s ňou. S postupom času tak dospievala k charakterovým rolám, k matkám a neskôr sa často objavovala v úlohách dedinčaniek. Gruberovej dobre sedeli aj komické polohy, humor zužitkovala v úlohách starých dievok a prostých ľudových žien, napríklad aj ako Karolína v slovenskej javiskovej klasike Geľo Sebechlebský. Okrem SND účinkovala napríklad aj na Malej scéne v predstavení Ľudomil s kolegom Dušanom Jamrichom.

S Karolom Machatom – jej častým hereckým partnerom – ju spojili predstavenia Surovô drevo, tragédia Rómeo a Júlia či Hamlet, kde stvárnila Oféliu. Považovala ho nielen za vynikajúceho herca, ale aj partnera, ktorý nikdy nepokazil part toho druhého. Často sa objavovala aj po boku herca Štefana Kvietika a obľúbil si ju tiež režisér Pavol Haspra. S Kvietikom tvorili veršujúci pár napríklad v jeho televíznej inscenácii Hernani podľa knižnej klasiky Victora Huga.

Jej nástrojom bol hlas

Gruberovej hlasový register bol mimoriadne bohatý, jej kladné postavy mali často zasnívaný tón reči, pri záporných zas dokázala hlas rafinovane zastrieť. Vedela ním „evokovať vizuálne kontúry postavy“, čo ju podľa Encyklopédie dramatických umení Slovenska „predurčilo stvárňovať vnútorne zložité postavy“. Takými boli napríklad antická hrdinka Medea či Oľga z Čechovovej drámy Tri sestry.
Zdena Gruberová a Leopold Haverl v hre Tragédia...
Zdena Gruberová v hre Sen noci svätojánskej.
+12Zdena Gruberová a Ctibor Filčík v hre Rómeo a...
Výrazne obohatila aj filmovú a televíznu tvorbu. V Drevenej dedine (1954) Andreja Lettricha si ako začínajúca herečka zahrala s legendami Andrejom Bagarom, Jozefom Kronerom aj Karolom Machatom. Lettrich ju neskôr obsadil aj do kriminálky Smrť prichádza v daždi, kde doplnila Ladislava Chudíka a Ivana Mistríka, a objavila sa aj v jeho Červenom víne.

Jedným z najvýznamnejších filmov, v ktorých účinkovala, je však slovenská vojnová klasika Kapitán Dabač režiséra Paľa Bielika. Ako lekárnička Naďa tu v roku 1959 sekundovala Ladislavovi Chudíkovi a Elovi Romančíkovi. Intelektuálku Táňu – jednu z atentátnikov odsúdených na smrť – si zahrala v roku 1968 v televíznej adaptácii Balada o siedmich obesených podľa scenára Tibora Vichtu v réžii Martina Hollého.

V psychologickej dráme s autobiografickými prvkami Po páde popredného amerického dramatika Arthura Millera, ktorú uviedlo SND ako prvé európske divadlo po premiére v USA, stvárnila postavu Maggie – alter ego Millerovej manželky Marilyn Monroe. Podľa teatrológa Karola Mišovica bola táto rola jednou z jej kľúčových.

Gruberovej osud zasiahla v roku 1995 smrť jediného syna Tomáša. „Zdena Gruberová v určitom zmysle umrela už pred pár rokmi, keď sa stalo to veľké nešťastie s jej synom. Mimoriadne vnímala jeho blízkosť a prítomnosť, o to väčšmi potom pociťovala jeho stratu. Možno aj preto mi po tomto smutnom oznámení vyvstal v pamäti práve tento moment jej života, ktorý silne kontrastoval s jej dobrosrdečnosťou. Vyrovnávala sa s tým veľmi ťažko. Ak čosi na tomto svete medzi nami a nebom je a ak má teraz možnosť stretnúť sa s ním, tak nakoniec dospeje k svojmu mieru, pretože mier a radosť zo života od tej udalosti stratila. A len vďaka dobrote v srdci to zvládla tak, ako to zvládla,“ myslí si Gruberovej niekdajší kolega, herec Martin Huba.

Priatelia, kolegovia a verejnosť sa s dlhoročnou členkou Činohry SND posledný raz rozlúčia v pondelok 30. januára o 11. h v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Javiskové osudy Zdeny Gruberovej

javiskové osudy, Karol Mišovic

Obraz o umení pätice veľkých slovenských herečiek ponúka najnovšia publikácia Divadelného ústavu s názvom Javiskové osudy. Okrem Márie Prechovskej, Evy Kristinovej, Viery Strniskovej a Evy Polákovej sa zameriava aj na "javiskový osud“ herečky Zdeny Gruberovej. Autorom knihy je teatrológ a historik najmladšej generácie Karol Mišovic. Knihu písal niekoľko rokov a pravidelne pritom komunikoval aj so Zdenou Gruberovou. Podľa jeho slov knihu čítala už v rukopise: "Nikdy nemala žiadne námietky, bola veľmi spokojná, že o nej niekto píše, že sa niečo uchová.“ V knižnej väzbe ju herečka dostala do rúk v decembri, keď už bola v nemocnici. "Hádam to nebude pôsobiť povýšenecky, ale pri našom poslednom rozhovore mi povedala, že je rada, že som ju takto zvečnil,“ dodal Mišovic.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Zdena Grúberová