Recenzia: Triptych Giacoma Pucciniho optikou činoherca

22.02.2017 09:00
Adriana Kohútková Miroslav Dvorský
V popredí Adriana Kohútková (Giorgetta) a Miroslav Dvorský (Luigi) v jednoaktovke Plášť. Autor:

Operných režisérov naše vzdelávacie inštitúcie prestali vychovávať už dávno. To azda neznamená, že v činohernej branži by sa nenašli takí, čo dokážu čítať aj partitúry hudobno-divadelných diel.

Opera Slovenského národného divadla svoj výber obmedzuje na plne zamestnaného domáceho riaditeľa Romana Poláka. Možno keby rozhodila siete širšie, pribudli by iné mená. Talentov s výsledkami v činohre sa pohybuje po Slovensku nemálo.

Romanovi Polákovi dosiaľ viac sadla súčasná slovenská opera než svetová klasika. V prípade Pucciniho Triptychu, uvádzaného po prvýkrát v kompletnej zostave, sa režisér (s požehnaním celého tímu) rozhodol zmeniť takmer sto rokov fungujúce poradie. Pokiaľ ide o Triptych ako celok (občas sa vypúšťa stredný diel, sporadicky sa kombinuje niektorá z jednoaktoviek s iným kratším titulom), je v ňom dané logické, kontrastné a historicky overené poradie. Plášť, Sestra Angelika, Gianni Schicchi. Bratislava prvé dve opery vymenila, no argumenty pre tento zásah (zvýšená gradácia) neobhájila.

Navyše, práve v Plášti dosiahol Polák so scénografom Pavlom Borákom najmenej príznačnej dusnej atmosféry s odcudzenými vzťahmi v parížskom riečnom prístave. Prvé dve jednoaktovky, olemované svetlými kulisami, sa pokúšajú aspoň svietením (nie veľmi vydareným), kresliť príbehy tmavé a pochmúrne. Za spoločného menovateľa označené znaky – smrť, dieťa a kvety – sú prirodzené len v prvom prípade. Exponovanie detí skôr kalkuluje s emóciou (namieste je len v Schicchim) a trsy kvetov nie sú viac než ilustráciou. Najúčinnejšie vyšla komika Gianniho Schicchiho, opery s valiacimi sa dejovými akciami, ktoré réžia reflektovala nápadito a s typológiou postáv.

Pilierom bratislavského Triptychu je jeho hudobná podoba. Rastislavovi Štúrovi je Puccini blízky svojím temperamentom, šťavou vo farbách a dramatickými gradáciami. Teraz sa vyrovnal aj s ohnivým, geniálne napísaným komickým Giannim Schicchim. Z množstva postáv priniesla inscenácia niekoľko silných kreácií.

V Sestre Angelike to bola predovšetkým emotívna Mária Porubčinová v titulnej úlohe. V Plášti komplexne vierohodný Sergej Tolstov (Michele), hlasovo istý alternujúci Daniel Čapkovič, ale aj obaja predstavitelia Luigiho Miroslav Dvorský a Boldizsár László. Rozdielne, ale vierohodne poňali titulnú postavu Gianniho Schicchiho Gustáv Beláček a Ján Ďurčo. Objavili sa aj výkony slabšie, no pri takom počte úloh v alternáciách s tým treba rátať.

Vznikla inscenácia, ktorá neurazí, no ani neposúva profil Opery SND výraznejšie dopredu. Nenašla totiž inscenačný kľúč dostatočne originálny a zbytočne sa zamotávala do barličiek. Na skutočnú udalosť sezóny teda čakáme.

Hodnotenie Pravdy
3 a pol hviezdičky z 5

  • Giacomo Puccini: Triptych / réžia: Roman Polák / dirigent: Rastislav Štúr / scéna: Pavel Borák / kostýmy: Peter Čanecký / premiéra v Opere SND Bratislava 17. a 19. februára

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#triptych #Roman Polák #recenzia #Opera SND #Giacomo Puccini #divadlo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk