Viera Topinková si vedľajšie úlohy užívala

Aj keď jej herecký repertoár tvorili prevažne vedľajšie úlohy, na divadlo nikdy nezanevrela.

01.03.2017 09:00
debata
Riadila sa heslom, že v divadle, rovnako ako v živote, sú dôležité aj tie najmenšie detaily. Viera Topinková, dlhoročná členka Činohry Slovenského národného divadla, zomrela v pondelok v Bratislave vo veku 83 rokov.
Viera Topinková stvárnila na javisku... Foto: Pravda, Robert Hüttner
Kultura, topinkova Viera Topinková stvárnila na javisku Slovenského národného divadla desiatky postáv.

Od šibalského Puka v Shakespearovom Sne noci svätojánskej (1965) až po citlivú nemú Kattrin v hre Bertolta Brechta Matka Guráž a jej deti (1971) – ansámbel SND opustila herečka s nadaním stvárniť naozaj pestrú škálu charakterov. "Recenzenti oceňovali prirodzenú komediálnosť umelkyne i výrazné tragikomické črty jej herectva. Viera Topinková vedela s presvedčivosťou vystihnúť psychologickú hĺbku každej zo svojich postáv,“ napísalo na svojej oficiálnej stránke vedenie divadla, ktoré o úmrtí herečky informovalo.

Rodáčka z Rimavskej Soboty sa k divadlu prvýkrát dostala vďaka Františkovi Rellovi, riaditeľovi Divadla Jonáša Záborského v Prešove, ktoré do jej rodného mesta chodilo na zájazdy. Pozval ju na konkurz, no keďže ešte nezmaturovala, jej mama nesúhlasila. Nádejná herečka však bola trpezlivá, počkala do maturity a na prešovských divadelných doskách nakoniec strávila štyri roky. Už ako skúsená herečka sa však rozhodla odísť do Bratislavy študovať na VŠMU.

"Vnukol mi to kolega, scénický výtvarník. Andrej Bagar mi vynadal, že čo chcem na škole, keď som už herečka. V druhom ročníku ma režisér Budský obsadil do Čapkovej Bielej nemoci a dostala som zmluvu do tzv. mimického súboru pri SND. Boli tam herci, ktorí rátali s tým, že budú robiť maličké postavy, ale ak sa niektorému režisérovi zapáčia, tak ich obsadí,“ povedala Viera Topinková v rozhovore pre Pravdu v roku 2008. Členkou SND sa stala v roku 1958, o dva roky neskôr absolvovala s vyznamenaním aj divadelnú fakultu VŠMU.

Na doskách SND zažiarila už v roku 1961 ako spontánna a temperamentná Giannina v inscenácii Vejár. Neskôr pribudli aj dramatické úlohy a zložité ženské charaktery, do tragikomických polôh sa herectvo Viery Topinkovej pretavilo v 80. rokoch. S tým, že vo väčšine prípadov nešlo o hlavné úlohy, bola celkom zmierená. "Hrala som väčšinou slúžky, ale to vôbec neprekážalo. Slúžky sú vrtké, pohyblivé, všetko vedia zariadiť,“ spomínala si v rozhovore herečka na svoju bohatú kariéru, "niekedy som si povedala, no, toto by som si aj bola zahrala, ale nejako som to neprežívala.“

Nie je to však len javisko, odkiaľ môžu diváci Vieru Topinkovú poznať. Okrem toho, že sa v menších úlohách objavila aj v niekoľkých televíznych inscenáciách a vo filmoch ako napríklad Tichá radosť (1985) Dušana Hanáka či Všetko, čo mám rád (1992) Martina Šulíka, poznať ju môžu aj poslucháči rozhlasového vysielania. Tam svoj hlas okrem iného prepožičala aj rozprávkovej postavičke z príbehu Eleny Čepčekovej – Farbuške. Aktívne sa venovala aj dabingu – z filmových postáv nadabovala napríklad Marfušu z rozprávky Mrázik. Ako však pre Pravdu pred pár rokmi prezradila, na dabing by si už netrúfla: "Teraz sa to robí úplne inak, vtedy sme začínali. Nemali sme štúdio, premietal sa film a išlo sa na slučky. Dlho to trvalo, ale to už je pravek.“

Divadlo sa podľa jej slov však nezmenilo vôbec: "Myslím, že podstata sa nezmení. V hľadisku sedí živý človek aj na javisku je živý človek, každý so svojím osudom, so svojím pohľadom na život a svet, so svojou náladou. Zmenilo sa iba to, že predstavenie sprevádzajú počítače, podstata ľudí sa však nezmenila – ani sa nepoučili, ani nič. Menia sa iba obleky, inak je to stále to isté – začiatok a koniec.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Viera Topinková