Práve v tomto ateliéri vznikol portrét, ktorý sa mení namiesto svojho predobrazu. Keď sa na stenu premietne po vražde, nie je to veru pekný pohľad.
Vulgar realism
Portrét Doriana Graya patrí k zásadným románom svetovej literatúry. V čase svojho vzniku bol kontroverzný a provokujúci najmä pre svoje homoerotické podfarbenie. To napokon autora Oscara Wilda stálo slobodu a v konečnom dôsledku aj život. Stále aktuálne sú však aj iné otázky, ktoré predloha otvára. Dá sa žiť bez zodpovednosti? Je možné neustále si predlžovať mladosť, nevytvárať hodnoty a žiť na úkor iných? Akú moc a zmysel má umenie? Všetky tieto otázky si iste položil aj autor dramatizácie a režisér Marián Amsler.
Z výsledku inscenácie však nie je celkom jasné, na ktorú z nich chcel dať konkrétnu odpoveď. Portrét Doriana G. je teda tak trochu o všetkom, no povedať o čom presne, sa nedá. Basil Hallward dotvára fotografiu Doriana Graya nápisom Vulgar realism. Vulgárny realizmus je termín, ktorý Oscar Wilde neznášal, a režisér inscenácie akoby vedome balansoval na jeho hrane. Pohyb na hranici žánrov Amslerovi vo všeobecnosti vyhovuje a vie z nej mnoho vyťažiť. Tentoraz sa však dostal pár centimetrov za hranicu a martinská inscenácia uviazla v nevyhranenej atmosfére.
Keď chýba atmosféra
Ponurý fotografický ateliér, ďalšia dôsledná scénografia Juraja Kucháreka, je jediným miestom, v ktorom sa inscenácia odohráva. Ilúzie a atmosféry je v kontexte režisérovej tvorby málo a treba povedať, že chýbajú. Realistický rámec pôsobí trochu ťažkopádne a len vybočenia z neho robia divácky vďačnú inscenáciu. Je to napríklad premena Dorianovho portrétu – v inscenácii je to výborná fotografia Ľuboša Kotlára či znenazdajky sa objavujúce zavraždené postavy, ktoré inscenácii dodávajú hororový rozmer.
Herecké obsadenie hlavných predstaviteľov inscenácie je typovo vydarené. Submisívne pôsobiaci Tomáš Mischura ako umelec Basil Hallward, dominantný a priestor ovládajúci Marek Geišberg ako diablov našepkávač Henry Wotton a výrazný Daniel Žulčák ako Dorian Gray. Hoci premiéra ukázala viaceré výrazné rezervy, ide skôr o úvodný rešpekt pred náročným textom, než o herecké nedostatky. Je veľmi pravdepodobné, že reprízy dodajú nielen trojici hlavných predstaviteľov, ale celému obsadeniu (Zuzana Rohoňová, Jana Kovalčíková, Jaroslav Kysel, Eva Gašparová a Tomáš Grega) na sebavedomí. Herecká energia môže byť v budúcnosti výrazným hýbateľom inscenácie.
Portrét Doriana G. v Slovenskom komornom divadle v Martine je inscenácia, v ktorej režisér Marián Amsler opäť prenáša univerzálne témy klasickej literatúry do dnešného sveta. Opäť sa ukazuje, že je to dôležitá línia jeho práce. Chýbajú však prekvapivé divadelné momenty, ktoré by poctivej inscenácii pridali na hodnote.
Hodnotenie Pravdy
tri a pol hviezdičky z 5
- Oscar Wilde/Marián Amsler: Portrét Doriana G. / réžia: Marián Amsler / scéna: Juraj Kuchárek / kostýmy: Martin Kotúček / hrajú: Daniel Žulčák, Tomáš Mischura, Marek Geišberg, Tomáš Grega, Jana Kovalčíková a ďalší / premiéra: 24. marca v Slovenskom komornom divadle Martin
