Tá síce dej radikálne posúva v čase, no zachováva jeho miesto. Akurát na tureckej riviére namiesto paláca moslimského sultána nájdeme moderný hotelový rezort. A z pašu sa stal jeho majiteľ. Nuž a debuty sa vyliahli aj z konkurzu do tzv. Operného štúdia.
Partitúra „zrelého“ zázračného dieťaťa, 25-ročného Mozarta, prináša rad osobitostí. Orientálnemu prostrediu prispôsobuje inštrumentáciu, frapujúco čaruje s kombináciou nástrojov, srší melódiami a pätici sólistov píše neľahké árie. Je to zázračne očisťujúca priehľadná muzika, mozaika kontrastných charakterov, konflikt vtipnej i smutnej nálady. Víťazstvo dobra nad zlom symbolizuje hovorová postava Selima (Andrej Hryc) v katarznom závere.
Ján Ďurovčík vo svojej prvej opernej réžii so scénografom Martinom Černým a kostymérkou Ľudmilou Várossovou všetko dokonale premyslel. Preskok storočiami nielenže nezabolel, ale priniesol zmysluplné pointy. Bez podrazov voči hudbe a libretu, bez obávanej spätosti s muzikálovým a tanečným divadlom Ďurovčíkov tím ustriehol špecifikum druhu i žánru. Komické scény kultivovane rozšantil, ale neprepálil, vo vážnych podčiarkol emócie. Chvíľkovou projekciou webovej stránky usmernil diváka, do akej doby ho uvádza, krátkym odhalením pestrého trhoviska oznámil, kde sa dostať k hypnotikám v kombinácii s alkoholom odrovnávajúcim hotelovú stráž. Sólistom vtisol profesionalitu, no vždy s rešpektom voči napĺňaniu ich vokálnych záväzkov.
Hudobné naštudovanie Petra Valentoviča je ukážkou štýlovosti, kreativity a zapálenia inšpirujúcej iskry v kolektívnych telesách (na malej ploche aj výborný zbor) i medzi sólistami. Tempá volí svižne i vláčne, kontrasty sú účinné, orchester hrá takmer bezchybne.
Medzinárodné sólistické obsadenie vzišlo prevažne z predspievania. Vzhľadom na údajne stovku záujemcov prekvapilo, že do finále nevstúpili len hlasy hodné prvej scény. Zo štyroch cudzincov možno akceptovať len Emily Bradleyovú (Blonde) a Shawna Mlyneka ako Pedrilla. Zo slovenských umelcov pôsobiacich doma či v zahraničí, upútala najmä skvelá koloratúra sopranistky Mariany Hochelovej (Konstanze) s drobným mankom v technike aj alternácia Evy Bodorovej a Belmonta Patrika Horňáka. Istotu, noblesu a štýlovosť vniesol domáci tenorista Martin Gyimesi (Belmonte) a v náročnej úlohe Osmina so cťou zabojoval Ján Galla. Nový mozartovský prírastok sa určite oplatí spoznať.
Hodnotenie Pravdy
- 4 hviezdičky z 5
- W. A. Mozart: Únos zo serailu / réžia: Ján Ďurovčík / dirigent: Peter Valentovič / scéna: Martin Černý / kostýmy: Ľudmila Várossová / premiéra: v Opere SND 16. a 17. júna
