Vyhrážky, týranie aj muky samotky spoznal už krátko po druhej svetovej vojne, keď sa ocitol v hľadáčiku ŠtB po prvý raz. Oveľa brutálnejšími a rafinovanejšími metódami si ho eštebáci podávali vo vyšetrovacej väzbe od roku 1951 a hrozila mu šibenica.
Že neviete, kto bol Silvester Krčméry? Nič to, aj mnohí z tvorivého tímu inscenácie Nepolepšený svätec alebo Vy máte v rukách moc, my máme pravdu, sa stretli s jeho menom po prvý raz. Dramatické osudy lekára a katolíckeho disidenta, ktorý sa dokázal postaviť proti akejkoľvek totalite, ožívajú na scéne Modrého salónu Slovenského národného divadla. Nie náhodou je premiéra dnes, práve v predvečer výročia jeho odsúdenia.
„Máme veľmi slabú pamäť, rýchlo a radi zabúdame. Aj preto sme siahli po tejto výnimočnej téme. Našou ambíciou je prebudiť touto inscenáciou pamäť starších, mladým zas adresovať varovanie, čo to bola totalita,“ povedal riaditeľ Činohry SND Roman Polák.
„Často sa hovorí, že Poliaci mali svojho Walesu, Česi svojho Havla, len Slováci nikoho. Nie je to pravda. Som presvedčený, že boj za náboženskú slobodu bol to isté ako boj za akékoľvek iné ľudské práva,“ pripomenul Ľubomír Feldek, ktorý hru napísal na objednávku SND. „Usilujem sa pripomenúť, že na Slovensku patril boj za kresťanské hodnoty k najvýznamnejším kapitolám boja za demokraciu, hoci historici aj politológovia na to často zabúdajú,“ pokračoval. Krčméryho ľudská veľkosť bola pre neho predpokladom na vytvorenie veľkej divadelnej postavy.
Príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách. V deväťdesiatych rokoch v lekárskej ordinácii, keď za Krčmérym prichádza bývalý vyšetrovateľ plný strachu z diagnózy, ktorá by sa mohla rovnať rozsudku smrti. A v rokoch päťdesiatych na rôznych miestach, kde muža, odmietajúceho sa vzdať svojej viery a presvedčenia, vyšetrovali, mučili a väznili.
Silný príbeh o bolesti, svedomí a nezlomnosti charakteru pretavil režisér Kamil Žiška do mimoriadne pôsobivej umeleckej výpovede. Naturalizmus mučenia chvíľami až desí. Nejeden divák si možno položí otázku, ako dlho by som dokázal byť hrdina – do prvej facky, do prvého kopanca do brucha, do prvého zlomeného rebra? Divadelný jazyk vyvolávajúci reťazce asociácií však mieri oveľa emocionálnejšie a hlbšie. „Chcel som, aby to nebola len hra pre katolíkov, ale inscenácia pre všetkých divákov o odvahe a vzdore,“ dodal režisér, ktorý sa postaral aj o výber hudby.
