Foto: David LaChapelle
Kritici ho častovali prezývkou James Dean baletu, prirovnávali k legendárnemu Michailovi Baryšnikovovi a písali o ňom ako o najtalentovanejšom baletnom tanečníkovi svojej generácie. Z hviezdy, ktorá sa rozhodla s baletom navždy skoncovať, urobili médiá okamžite zlého chlapca.
Mal dvadsaťjeden, no stál na pokraji sebazničenia. Svoj talent považoval skôr za príťaž, ako dar. Rozhnevaný mladý muž, ktorý túžil po slobode, si nechal dlhoročným tréningom vypracované telo pokryť tetovaniami a jazvami, pripomínajúcimi znaky dávnych bojovníkov. V Poluninových vzostupoch a pádoch objavila americká producentka Gabrielle Tana výdatný materiál pre film. Požiadala Stevena Cantora, aby o „legende baletu“ nakrútil dokument Dancer. „Žil som ďalej svoj život, len som mal okolo seba kamery,“ spomínal na nakrúcanie príbehu svojho života Sergei Polunin v televíznej Show Jana Krausa. Vďaka tomuto filmu sa tanečník k baletu znova vrátil.
Sfilmovaný príbeh tanečníka, ktorý spoznal, ako chutí obdiv, potlesk a mediálna pozornosť, ale aj pachuť nekonečného drilu a úmornej driny, otrockého napĺňania cudzích predstáv, nekonečnej samoty aj depresií, bude súčasťou galavečera v Slovenskom národnom divadle. Sergei Polunin ho ozdobí choreografiami Silent Echo a Take Me tu Te Church. Mimochodom – tú druhú na skladbu írskeho speváka Hoziera si už na YouTube pozrelo 21 miliónov milovníkov baletu a tanečníkových obdivovateľov. A pridá aj besedu s divákmi.
Keďže vstupenky na 26. septembra sa rýchlo rozchytali, dostávajú šancu aj ďalší záujemcovia. S umeleckým majstrovstvom ukrajinského „rebela a génia“ sa možno na vlastné oči zoznámiť aj 27. septembra. V pondelok sa začínajú predávať vstupenky na druhý galavečer.
„Tanec je jazyk, ktorému rozumie každý. Esencia umenia, čistá emócia, ktorá prináša radosť, ale aj burcuje,“ hovorí Sergej Polunin. Baletu ho „upísala“ matka, od troch rokov navštevoval akadémiu v rodnom Chersone. Keď mal deväť, začal navštevovať Kyjevské štátne tanečné konzervatórium. Aby mohol študovať, otec odišiel zarábať do Portugalska, stará matka do Grécka. Ako trinásťročného ho prijali vďaka talentu a finančnej podpore Nadácie Rudolfa Nurejeva na Royal Ballet School v Londýne. V devätnástich sa stal najmladším sólistom Kráľovského baletu v Londýne. Odvtedy, čo ho nečakane opustil, „žije na kufroch“. Cestuje, nakrúca a vystupuje po svete.
