Foto: SITA, archív DNS
Na doskách Novej scény stvárnila desiatky postáv v operetách, muzikáloch, hudobných komédiách, ale aj v činohre. Niekoľko menších postáv odohrala aj vo filme a televízii. Posledná rozlúčka s Oľgou Gallovou bude v piatok 22. septembra v bratislavskom Krematóriu.
Oľga Gallová nastúpila na Novú scénu v roku 1953, v čase jej osamostatnenia sa od Slovenského národného divadla. Spevoherný súbor v tom čase viedol a formoval František Krištof Veselý. Všestranne talentovaná absolventka spevu na Vysokej škole múzických umení a sólová tanečnica z Lúčnice plne zodpovedala jeho koncepcii hudobno-dramatického divadla postaveného na vyrovnanosti hereckého a speváckeho prejavu.
Nastúpila na post sólistky a udržala si ho až do roku 1991. Prvou postavou stvárnenou na javisku Novej scény bola Komorná v hudobnej komédii českej trojice Voskovec – Werich – Ježek Nebo na zemi (1953) v réžii Františka Krištofa Veselého. Po nej prišiel bohatý rad postáv mladých kladných hrdiniek v operetách a hudobných komédiách. Jej herecký temperament oslovil aj režisérov činoherných inscenácií.
Nástup moderného muzikálu priniesol Oľge Gallovej nové možnosti. Uplatnila v ňom svoje tanečné a pohybové schopnosti a svojsky temperamentný herecký i spevácky prejav. Súčasne ho vďaka charakterovo náročným postavám rozvinula do zrelých dramatických polôh, napríklad ako Giovanna Carettiová (Keď je v Ríme nedeľa, 1959), Lois Laneová-Bianka (Pobozkaj ma, Katarína! 1963), Irena Mollyová (Hello, Dolly! 1966), Hodla (Fidlikant na streche, 1968) či Anita (West Side Story, 1969).
K vrcholným kreáciám jej muzikálového repertoáru patrili Aldonza-Dulcinea (Don Quijote, 1967) a Hortenze (Zorba, 1970).
