Mamma Mia! Nesmrteľné hity v muzikálovom zábale

Bratislavská Nová scéna sa zaradila medzi nespočetné divadlá daného druhu, ktoré za ostatné bezmála dve desaťročia od triumfálnej londýnskej premiéry (1999) siahli po muzikáli Mamma Mia! Dielo viacerých autorov (hudba, text Benny Andersson a Björn Ulvaeus, námet Judy Craymer, libreto Catherine Johnson) kotví na hitoch legendárnej švédskej skupiny ABBA. Obaliť ich divadelným príbehom so základným skeletom logiky a pointy je samo osebe hodné obdivu.

15.11.2017 14:00
Mamma mia! Foto:
Muzikál Mamma Mia! spĺňa všetky predpoklady plnohodnotného diváckeho zážitku.
debata

Ak sa Nová scéna pustila do slovenskej premiéry, musela jej verzia prejsť procedúrou schvaľovania majiteľmi licencie. Libreto preložila Alexandra Ruppeldtová, texty hudobných čísel Martin Sarvaš a vizuálny tvar bratislavskej inscenácii vtisol režisér Svetozár Sprušanský.

Aj keď Mamma Mia! láme divácke rekordy, nemá dramatický náboj niektorých diel muzikálovej klasiky (Bernstein, Lloyd Webber, Schönberg, Russell) a jej nálada je odľahčenejšia, lineárnejšia, zábavnejšia. Hoci zľahka okorenená iróniou i emóciou. Ustrážiť hranicu medzi kultivovanými a podprahovými gagmi sú zväčša piruety na tenkom ľade. Sprušanského réžia, v základnej atmosfére držiaca pulz dvojgeneračného príbehu, prevažne tiekla hladko a ústila do trblietavého ohňostroja. Striedmo podčiarkla emotívnosť, dotkla sa triviálnosti a sexizmu, zavše koketovala s operetným pozérstvom.

Režisér sa mohol spoľahnúť na temperament v ansámblových tanečných číslach (choreografia dávala umelcom istú voľnosť), na variácie jednoduchej výpravy a pestrosť kostýmov. Dynamika trocha viazla v próze prvej časti s pocitom opakovaných finále, po pauze už mala silnejší ťah a vyvrcholila pokusom spojiť javisko s hľadiskom v interaktívnych pofinálových opakovačkách.

Muzikál je považovaný za relaxačný divadelný druh. Pre divákov. Opačnou stránkou mince, za predpokladu poctivej interpretácie, je multižánrová výbava umelcov. Zapájať súčasne spev, hru a tanec je náročné. Oceňujem, že živý orchester (keyboardy, gitary, basgitara, perkusie, bicie) pod taktovkou Ľubomíra Dolného dodal sólistom kvalitný podklad, hoci občas vo vyššej zvukovej hladine. Azda tvrdší kolorit mohli zmäkčiť sláčiky. Divadlo má k dispozícii skvelú Katarínu Hasprovú (Donna), spájajúcu energiu so senzitívnosťou, plný tón s balzamovo emotívnymi pianami. Sisa Sklovská poňala Tanju herecky extrovertne, no jej tmavý alt znel unikátne. Krok s nimi držala aj Zuzana Vačková ako Rosie a Patrik Vyskočil komplexne presvedčivým Skyom.

Hodnotenie Pravdy

4 hviezdičky z 5

  • B. Andersson, B. Ulvaeus, C. Johnson: Mamma Mia! / réžia: Svetozár Sprušanský / dirigent: Ľubomír Dolný / scéna a kostýmy: Diana Strauszová / choreografia: Silvia Beláková / premiéra na Novej scéne 10. novembra

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Divadlo Nová scéna #Svetozár Sprušanský #Mamma mia!