Hovorí Marta Kubišová eštebákovi, ktorý ju úlisne prateľsky aj krikom a vyhrážkami presviedča, aby emigrovala. Protokol z vypočúvania hodí na stôl a odchádza. V inscenácii Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu, ktorý v nedeľu uvádza v prvej repríze Modrý salón Slovenského národného divadla. Speváčka, ktorá sa nikdy neštverala na bariéry, ale vždy ju tam niekto vystrčil, sľúbila, že si novinku našej prvej scény príde pozrieť v januári.
„O dobe pred rokom 89 nevie generácia, ktorá sa vtedy narodila, skoro nič. Rodičia o tom doma nerozprávajú, v škole sa dejiny od šesťdesiatych rokov minulého storočia ledva prebehnú. Zdá sa mi, že v generáciách skôr narodených stále pretrváva myslenie socializmu,“ skonštatoval Matúš Bachynec. Mladý autor a režisér, ktorý vytvoril pre Modrý salón inscenáciu približujúcu osobné i tvorivé peripetie ženy, čo sa nenechala zastrašiť normalizačným tlakom a eštebáckymi praktikami.
Po Leni, Slove Válkovom, Tichom biči a Nepolepšenom svätcovi pokračuje jeho Kabaret normalizácia v línii inscenácií o reálnych osobnostiach, ktorých osudy poznamenali zásadné historické zvraty. Kontroverzné postavy režisérky Riefenstahlovej, básnika a ministra kultúry Válka, prozaika a hlásnej trúby nacistického režimu Mila Urbana a disidenta a lekára Silvestra Krčméryho vystriedala tentoraz osobnosť speváčky, ktorá napriek prenasledovaniu režimom žila v súlade s vlastným svedomím. Postavu, ktorá rekapituluje na javisku peripetie svojho osudu, písal autor na telo Moniky Potokárovej.
„Mala dvadsaťšesť rokov a sľubne rozbehnutú kariéru, keď ju po príchode tankov spriatelených vojsk režim stopol. Premýšľala som, ako by som sa v podobnej ťažkej situácii zachovala ja sama, keďže onedlho budem mať tiež dvadsaťšesť. Priznám sa, že na túto otázku je dnes nesmierne ťažké nájsť odpoveď,“ spomenula mladá herečka a speváčka, ktorá je od októbra členkou činoherného súboru SND.
„Kľúčom k výberu hercov bolo populárne trio Golden Kids,“ vysvetlil režisér. Silvia Holečková a Daniel Žulčák sa však nemenia len na Helenu Vondráčkovú a Václava Neckářa, hrajú aj ďalšie postavy, ktoré rozohrávajú rôzne situácie zo života ústrednej hrdinky. Pre ich dokreslenie pracuje Matúš Bachynec aj s dobovými filmovými záznamami. Výsledkom je inscenácia, ktorá v tých, čo nádeje Pražskej jari a obdobie normalizácie zažili, vyvolá nepríjemné spomienky, a tým, čo sa narodili neskôr, nasvieti časy, ktoré by zažiť asi nechceli.
