Marián Labuda hľadal v komike prvky smútku, v tragike humor

05.01.2018 21:15
Marián Labuda a Emil Horváth v hlavných úlohách...
Emil Horváth a Marián Labuda v hlavných úlohách hry Neila Simona Zlatí chlapci. Autor:

Všetci si ho pamätajú ako šoféra Pávka z komédie Vesničko má středisková či grófa Erdödyho z Pacha, hybského zbojníka. Marián Labuda mal však na konte aj množstvo pamätných divadelných postáv - či to bol koncom 60. rokov minulého storočia Estragon v Beckettovom Čakaní na Godota po boku Stana Dančiaka, koncom 80. rokov jeho fenomenálny Lazara v Lazariáde, XX v Emigrantoch po boku Milana Lasicu v Štúdiu S či o 16 rokov neskôr Tiso v monodráme Rastislava Balleka v divadle Aréna.

A to sme ešte nespomenuli úlohy, ktoré Labuda stvárnil na doskách Slovenského národného divadla. Herec, ktorý v piatok nečakane zomrel vo veku 73 rokov, sa ako komediálny talent prejavoval už počas štúdia na Vysokej škole múzických umení, najviac mu však svedčali tragikomédie.

„Prezerám si fotografie z promócie na Vysokej škole múzických umení. Stojíme pred bratislavskou Redutou na schodoch. Dávame sa vyfotiť aj my traja – Stano Dančiak, Paľko Mikulík a ja. Pekný, radostný pohľad na trojicu mladíkov, ktorí majú život pred sebou. Traja divadelní kozmonauti nastupujúci do vesmírnej lode, čo sa volá Život,“ spomínal na svoje divadelné začiatky Labuda v roku 2007, keď zomrel Pavol Mikulík. Dnes z chýrnej hereckej trojice žije už iba Stano Dančiak.

Závan slobody

Labuda absolvoval štúdium herectva spolu s Mikulíkom aj Dančiakom v roku 1965. Ešte počas štúdia hosťoval v Slovenskom národnom divadle, kam po škole aj nastúpil. Odtiaľ koncom 60. rokov prešiel do slávneho Divadla na korze. Tu spolu s generáciou kolegov ako Stano Dančiak, Peter Mikulík, Martin Huba, Zita Furková, Milan Lasica, Július Satinský, Peter Debnár, Martin Porubjak a mnohými ďalšími využil chvíľkový závan slobody a uvádzali aj diela súčasnej absurdnej drámy.

Okrem spomínaného Čakania na Godota si Labuda zahral aj v Mrožekovom Karolovi či Stroskotancoch a ďalších piatich hrách, ktoré divadlo až do svojho zrušenia v roku 1971 stihlo uviesť. Z Labudu sa stal člen činohry Novej scény, kde zotrval až do roku 1989. Stvárnil tu nielen komické či tragikomické postavy, ale aj niekoľko veľkých dramatických úloh. „Staval na vnútornej presvedčivosti svojich postáv, v komike hľadal prvky smútku a tragiky a v tragike prvky humoru,“ charakterizuje ho Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Na Novej scéne stvárnil napríklad Tajomníka v Čaji u pána senátora (1976), Semiona Gromova v Šukšinovom Mojom bratovi (1979), statkára Simeonova-Piščika vo Višňovom sade (1984) či spomínaného Lazara (1987).

Téma ako Tiso prichádza raz za život

Od 1. januára 1990 bol členom Činohry Slovenského národného divadla, kde si zahral Pantaloneho v Sluhovi dvoch pánov, Čebutykina v Čechovových Troch sestrách, hlavnú postavu v Havlovom Odchádzaní a mnoho ďalších postáv. Okrem toho v tomto období účinkoval aj v úspešnom kuse Štúdia L + S Kumšt (2007) spolu s Milanom Lasicom a Milanom Kňažkom, Macnetha v Divadle Andreja Bagara (1999) a v Divadle Aréna si zahral Tisa (2005). Hra získala štyri ceny DOSKY, aj za herecký výkon Labudu.

„Tiso je téma, ktorá, ako to poznáme z Krstného otca, sa neodmieta. Lebo prichádza raz za život,“ hovoril po uvedení hry pre Pravdu. „A uvažoval som aj tak, že predsa nikto ma nemôže podozrievať, ani židia, ani národovci, že v Tisovi nebudem objektívny. Veď sa o mne vie, že som bol čechoslovakista. Keď sa delila federácia, národovci aj slušní ľudia si predo mnou odpľúvali.“ Na tieto pľuvance bolo podľa neho najlepšou odpoveďou práve jeho stvárnenie Tisa. „Bola to jedna z motivácií, prečo som rolu vzal, lebo nie je krajšia pomsta ako keď človek, pred ktorým si odpľúvali, ktorému nadávali, že som strčený Čechom do zadku, im zahrá ten ich pomník. Krajšie vrátenie pľuvanca azda nemôže byť. Takisto nemôže byť krajšie vyjadrenie toho, že predsa som len Slovák, aj keď ma mnohí za neho nemajú. Lebo chopiť sa tejto príležitosti môže jedine človek, ktorý má ku Slovensku vzťah a cit.“

Súbežne s Labudovou divadelnou kariérou sa mu darilo presadiť sa aj v televízii, rozhlase a vo filme. Debutoval v snímke Petra Solana Kým sa skončí táto noc (1965). V rovnakom čase geniálne stvárnil aj dedinského blázna Ondráša Machuľu v televíznej snímke Jozefa Zachara Neprebudený (1965). V kultovom filme Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975), si zahral grófa Erdődyho a o rok neskôr ho Dušan Hanák obsadil do úlohy majstra vo svojom filme Ružové sny. Veľkú úlohu v slovenskom filme dostal vďaka Martinovi Šulíkovi, v jeho Záhrade (1995) si zahral postavu otca a získal za ňu Českého leva. Šulík Labudu obsadil aj do snímok Orbis Pictus a Krajinka.

Diváci si Mariána Labudu pamätajú aj ako principála/ža­lárnika z rozprávky Kráľ Drozdia brada (1984) a Dušan Rapoš mu zveril úlohu vezíra v rozprávke Falošný princ (1984). Objavil sa aj vo viacerých českých rozprávkach (Lotrando a Zubejda, Arabela sa vracia, Pták ohnivák, Anjel pána 2). Práve filmové ponuky z Česka začali po čase prevažovať nad tými slovenskými. V komédii Buldoci a třešne (1981) mu Juraj Herz zveril hlavnú postavu mafiána Carmella, s Václavom Matějkom nakrútil Anděl svádí ďábla (1988) a hlavnú úlohu Kráľa Ubu mu v rovnomennej snímke (1996) zveril režisér F. A. Brabec. Maďarský režisér István Szabó ho zase obsadil do svojej snímky Stretnutie s Venušou (1991).

Labuda ako Pávek? Čo sa dá robiť

K Labudovým najpamätnejším filmovým úlohám však patril šofér Pávek v komédii Vesničko má středisková režiséra Jiřího Menzla. „Pri filme Vesničko má středisková ma v postave Pávka nevidel nikto iný, len Menzel. Všetci ostatní boli proti. Keď ma predstavili Svěrákovi, smutne pokýval hlavou a povedal, že čo sa dá robiť. Dodal však, že Jirka mu hovoril, že mám dobré srdce, tak sa uvidí. A kľúč je asi v tom, že som Menzlove slová potvrdil. Aby som ho citoval: Keď niekto predpokladá, že je vo mne nejaká genialita, tak ja ju prekladám do toho, že jeden z mojich geniálnych nápadov bolo presadenie Mariána Labudu do hlavnej úlohy,“ povedal Labuda pre Pravdu, keď si v roku 2007 prevzal na festivale Artfilm cenu Hercova misia.

V tom čase mala premiéru aj komédia Roming, v ktorej hral hlavnú úlohu spolu s Bolkom Polívkom. „Keď dostanete za partnera takého tvorivého herca, akým je Bolek Polívka, tak vás to posúva. Ľudsky aj umelecky. Trávite spolu množstvo času, hodiny čakáte na záber, takže si zo svojho života stačíte všetko porozprávať a dokonale sa spoznať. Často mám na filmovačke najradšej práve to zákulisie. Koľko tam vznikne zábavy a vzťahov. Keď som bol mladý a pozeralo sa na mňa dievča, myslel som si, že sa jej páčim. A potom vysvitlo, že je to kostymérka, ktorá musí dávať pozor na to, ako som upravený. V ktorej inej profesii pri vás stojí pekné dievča a čaká, kým si dáte dolu nohavice?“

#úmrtie #Marián Labuda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk