Marián Labuda bol jedným z najtalentovanejších slovenských hercov. Zomrel nečakane v piatok 5. januára vo veku 73 rokov.
Foto: Ivan Majerský
Všetci si ho pamätáme ako šoféra Páveka z komédie Vesničko má středisková, grófa Erdödyho z Pacha, hybského zbojníka alebo otca zo Šulíkovej Záhrady.
Marián Labuda absolvoval štúdium herectva na bratislavskej VŠMU v roku 1965. Ešte počas štúdia hosťoval v Slovenskom národnom divadle, kam po škole aj nastúpil. Odtiaľ koncom 60. rokov prešiel do Divadla na korze, ktoré v roku 1971 zrušili a z Mariána Labudu sa stal člen činohry Novej scény, kde zotrval až do roku 1989. Od 1. januára 1990 bol členom Činohry Slovenského národného divadla.
Vo filme debutoval v snímke Petra Solana Kým sa skončí táto noc (1965). V rovnakom čase stvárnil aj dedinského blázna Ondráša Machuľu v televíznej snímke Jozefa Zachara Neprebudený. Diváci si ho pamätajú aj z filmov Dušana Hanáka, Martina Šulíka, Jiřího Menzela, Juraja Herza a mnohých ďalších režisérov.
Poslednú rozlúčku sme sledovali online.
12.37 Do emotívnej koláže záberov s Mariánom Labudom znie pieseň Svet krásny býval v podaní Milana Kňažka. Zaplnená sála činohry v novej budove SND sa lúči s Mariánom Labudom. Opona padá, znie posledný potlesk.
12.31 Herecké umenie Mariána Labudu pripomínajú ďalšie dokrútky.
12.28 Fischer hrá na klavíri a spieva Shakespearov Sonet 66 najskôr v slovenčine a neskôr po česky.
12.25. Na pódiu je herec Daniel Fischer. Pripomína, že pre študentov herectva vždy veľa znamenalo, keď sa Labuda prišiel pozrieť na ich premiéru. S Labudom sa rozlúčil v mene generácie mladých hercov SND, ktorým Labuda a jeho herectvo dali veľa.
12.23 Za najmladšiu generáciu hercov sa prihovára Jana Kovalčiková zo SKD Martin. „Ďakujem aj za vašu pozornosť venovanú mladým a posielam vám tam hore tri pusy na čelo. Zbohom.“
12.22 Kovár vraví, že nepripomína vo svojom príhovore úlohy Mariána Labudu, lebo tie zostávajú s nami a budú s nami ďalej žiť.
12.18 Hovorí herec František Kovár. „Duša mi plakala a ľudia v hľadisku sa smiali,“ hovorí Kovár o tom, ako hral večer po tom, keď sa dozvedel o Labudovej smrti a o tom, že Labuda túto skúsenosť dôverne poznal.
12.14 Hereckí kolegovia sa klaňajú Mariánovi Labudovi, Helena Krajčiová spieva obľúbenú ľudovú pieseň Mariána Labudu Tichá voda do Dunajka padala.
12.09 Opäť nasleduje dokrútka pripomínajúca úlohy Mariána Labudu. V jednej z nich z rozprávky Anjel pána 2 dostáva Labuda kľúč od očistca.
12.08 Jamrich pripomína hru Krajčírky a to, že Labuda v jej slovenskej verzii hral po slovensky a v českej po česky. „Pochyboval o sebe, lebo bol zodpovedný a aj preto bol taký dobrý.“
12.05 Hovorí Dušan Jamrich. Takisto pripomína Labudov literárny talent a to, že písal aj novinové stĺpčeky, jeden z nich číta.
12.03 S Labudom sa lúči Bolek Polívka. „V mnohých veciach mi bol príkladom,“ hovorí Polívka. „Chcel som a chcem byť ako on, pretože viem, že nám Moravanom, Čechom a Slezanom často chýba hnev, temperament a pevnejšia viera a za to ti Marián ďakujem, že si ma to učil a bol mi v tom príkladom.“
12.01 Labuda mal podľa Šulíka aj svojský literárny talent. „Neverím, že ľudia sú nahraditeľní. Marián nám bude chýbať.“
12.00 „Často provokoval režiséra aj kolegov, aby zachoval radosť z objavovania postavy.“ Humor založený na paradoxoch bol pre neho spôsobom premýšľania o svete.
11.57 Na Labudu spomína režisér Martin Šulík. „Nechcel byť realisticky popisný, to sa mu zdalo málo. Mal dar vyjadriť komplikovaný charakter prostredníctvom dramatickej skratky.“
11.56 „Smrť je žatva a tá tvoja bola mimoriadne plodná. Tvoje sýpky sú plné na veľa rokov,“ končí svoju reč Nvota.
11.55 „Veril si v spravodlivosť, v to lepšie v nás, v boží odtlačok, veď nás pán Boh stvoril na svoj obraz,“ hovorí Nvota. „Keď si človeka nepoláskal, aspoň si sa s ním s láskou pohádal.“
11.53 „Som tu za milióny tvojich divákov, priaznivcov zo Slovenska aj Čiech,“ hovorí režisér Juraj Nvota, ktorý Labudu prvýkrát videl hrať ako štrnásťročný. „Hral si tak bezprostredne, ako sme nikdy dovtedy nikoho hrať nevideli.“
11.50 Nasledujú dokrútky pripomínajúce niektoré z úloh Mariána Labudu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
11.47 Vášáryová spomína na Labudove postavy, ako ju vždy dokázali rozosmiať niekedy až tak, že sa zadúšala smiechom. Poďakovala Labudovi za všetko a povedala, že verí, že je spolu so svojím priateľom, jej zosnulým manželom Milanom Čorbom.
11.46 Hovorí Emília Vášáryová. „Nebudem sa s tebou dnes lúčiť. To slovo neznášam, neznášam lúčenia. Chcem sa ti prihovoriť s úsmevom na tvári ako tvoja obdivovateľka.“
11.45 „Mali sme sa radi, uznaj, že toto som ti nemohol povedať, lebo by si sa mi vysmieval aspoň týždeň,“ hovorí Kňažko. „Moji bratia po okupácii v šesťdesiatomôsmom emigrovali a veľmi mi chýbali, ďakujem ti, že si mi ich pomáhal nahradiť.“
11.42 Ďalším smútočným rečníkom je Milan Kňažko. Poznali sa 54 rokov, spoločne stáli aj na novembrových tribúnach. „Tvojím odchodom som sa stal oveľa chudobnejší.“
11.40 Labuda bol roky zaškatuľkovaný ako komediálny herec, Miloš Pietor ho napriek tomu, alebo práve preto, obsadil do postavy Andreja v Troch sestrách a Huba spomína, ako vedel Marián Labuda hrať tragickú postavu aj napriek tomu, že sa ľudia po jeho príchode na javisko začali smiať.
11.37 Huba hovorí o tom, že Labuda bol dlhé roky aktívnym horolezcom.
11.36 „Bol predovšetkým urputný,“ hovorí Huba. „Pánboh mu urputnosť doprial v presvedčení, že si ju zaslúži,“ dodáva a vysvetľuje, že vďaka urputnosti prekonával Labuda svoju plachosť a trému.
11.34 Hovorí Martin Huba, dlhoročný kolega, ktorý mal s Mariánom Labudom aj spoločnú šatňu. „Veľa krásneho a zaslúžene krásneho tu zaznelo a zaslúžil sa o to životný príbeh Mariánovho širokého srdca,“ hovorí Huba a pripomína, aký význam mala pre Mariána Labudu rodina.
11.30 Nasleduje dokrútka pripomínajúca divadelné úlohy Mariána Labudu.
11.26 Ďalším rečníkom je zástupca Labudovej rodnej obce Hontianske Nemce. „Marián Labuda a Hontianske Nemce patria neoddeliteľne a navždy k sebe,“ hovorí starosta Jozef Nemec. Zdôrazňuje, že Labuda sa rád do rodnej obce vracal.
11.24 Smútočnému zhromaždeniu sa krátko prihovoril nový riaditeľ činohry SND Michal Vajdička, ktorý sa Labudovi poďakoval za jeho prácu.
11.23 „Ďakujem vám za váš významný prínos v oblasti slovenského hereckého umenia, za šírenie jeho dobrého mena doma aj v zahraničí. Česť vašej pamiatke!“ rozlúčil sa Chudovský.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
11.20 „Marián Labuda nemal problém prijať ani menšiu či malú úlohu, každú vedel dokonale naplniť,“ hovorí Chudovský a vzápätí pripomína Labudovu najslávnejšiu úlohu – šoféra Páveka.
11.15 Chudovský pripomína, že Marián Labuda spravil zo svojho nízkeho vzrastu prednosť, s postavami sa pohrával s humorom, bez toho, že by ho predávkoval. Bol to majster smiechu cez slzy, veľký-malý herec.
11.12 „Smiech je jedným z najcennejších darov Božích, najmä ten rozdával Marián Labuda veľkoryso a rád,“ pripomína Chudovský. „Bol najobsadzovanejším slovenským hercom v českých filmoch.“
11.10 „V krátkom čase v rozpätí len jedného mesiaca po tretí raz veje nad naším divadlom smútočná zástava,“ hovorí Marián Chudovský a pripomína, že sa hovorí, že divadelníci odchádzajú po troch. „Odchádza od nás herec mnohorakého talentu.“
11.08 Smútočnému zhromaždeniu sa prichádza prihovoriť generálny riaditeľ SND Marián Chudovský.
11.03 Peter Michalica hrá na husliach skladbu Ave Maria, na klavíri ho sprevádza Viera Bartošová.
11.00 Začala sa posledná rozlúčka s Mariánom Labudom. Poctu mu vzdáva čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky.
