Marián Labuda odišiel, jeho postavy budú ďalej žiť

12.01.2018 17:51
Marián Labuda
Posledná rozlúčka s Mariánom Labudom. Autor: ,

Rodina, kolegovia, priatelia aj vďační diváci sa v piatok lúčili s legendárnym hercom Mariánom Labudom. V novej budove Slovenského národného divadla zneli na jeho počesť prejavy, ktoré neboli iba smútočné.

Prítomných rozosmial napríklad Bolek Polívka, ktorý rozprával historku, ako Labuda vravel novinárke, že Polívka je na neho preto trochu protivný, lebo celý život túžil po tom, aby bol malý a tučný, ale nikdy sa mu to nepodarilo. „V mnohých veciach mi bol príkladom. Chcel som a chcem byť ako on, pretože viem, že nám Moravanom, Čechom a Slezanom často chýba hnev, temperament a pevnejšia viera, a za to ti, Marián, ďakujem, že si ma to učil a bol mi v tom príkladom.“

Málokto vie, že Marián Labuda bol dlhé roky veľmi aktívnym horolezcom, koníčku sa venoval aj vďaka kamarátom z horskej služby, najmä Gejzovi Hakovi, povedal pred smútočným publikom Martin Huba, ktorý s Labudom roky sedel v jednej šatni. Na horolezeckej príhode z tatranských Ošarpancov ilustroval jednu z Labudových charakteristických vlastností. „Pamätám si, ako práve pri Ošarpancoch Gejza Hak vyliezol prvú dĺžku a Marián už bol, pravdaže, naviazaný. Náhle od vyčerpávajúceho nástupu a zimy Marián stuhol a dostal kŕče do rúk až tak, že sa mu zovreli päste a nebol schopný vystrieť prsty. Bol som presvedčený, že končíme. Ale Marián zubami natiahol prsty na jednej ruke, prvý chyt, zubami natiahol prsty na druhej ruke, druhý chyt a takto, urputne, po pár dĺžkach zmäkol,“ spomínal Huba, pre ktorého bol Labuda predovšetkým urputný, aj keď mal celú škálu ďalších charakteristík.

Ľubomír Feldek sa podpisuje do kondolenčnej
		knihy.
S Mariánom
		Labudom sa rozlúčil aj
		generálny...
+14Peter Michalica zahral
		na husliach skladbu
		Ave...

„Myslím si, že pán Boh mu doprial túto urputnosť v presvedčení, že si ju zaslúži. Marián bol spočiatku, pokiaľ išlo o javisko, ozaj až priveľmi plachý. To vieme my, čo sme boli svedkami toho, koľko urputnosti v prvých rokoch svojho snaženia musel vynaložiť na prekonanie trémy z pocitu zodpovednosti, aby vôbec na to javisko vyšiel. Ale nakoniec vyšiel vždy a odchádzal ako víťaz nad trémou i nad dramatickou postavou. Obdivoval som túto Mariánovu silu. Viackrát som bol svedkom, ako to vedeli slabší jedinci vzdať a celoživotne to sebe či osudu vyčítať,“ povedal Huba, ktorý práve na Ošarpancoch pochopil, že toto cúvnutie Labudovi nehrozí.

Obdivovateľka s úsmevom na tvári

„V krátkom čase, v rozpätí len jedného mesiaca, po tretí raz veje nad naším divadlom smútočná zástava. Hovorí sa a zdá sa, že to platí už dlhé roky, že divadelníci odchádzajú po troch. Len pred pár dňami sme sa naposledy rozlúčili z dvomi našimi kolegami divadelníkmi, a opäť stojíme v zarmútení, v tichom zamyslení na javisku zahalenom čiernym súknom. Opäť odchádza jeden z nás,“ povedal na úvod rozlúčky smútočnému zhromaždeniu generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Marián Chudovský. „Odchádza od nás herec mnohorakého talentu, s mimoriadne bohatou umeleckou bilanciou, kolega a priateľ,“ lúčil sa s Labudom Chudovský, ktorý vo svojej reči pripomenul všetky divadelné aj filmové míľniky Mariána Labudu. „Povedal ktosi, že smiech je jedným z najcennejších darov Božích, najmä ten rozdával Marián Labuda veľkoryso a rád.“

S Mariánom Labudom sa prišli rozlúčiť aj jeho rodáci z obce Hontianske Nemce, kam sa rád vracal, a jeho spolužiaci podľa starostu obce na Mariána Labudu často a s radosťou spomínajú ako na obyčajného chlapca. „Chuť na rôzne ovocie realizoval aj napriek prekážkam medzi susednými pozemkami,“ hovoril starosta. Nemčanov oslovila vo svojom príhovore aj Emília Vášáryová, ktorá pochádza z neďalekej Banskej Štiavnice, a takisto nechcela byť iba vážna. „Drahý Marián, nebudem sa s tebou dnes lúčiť, to slovo neznášam,“ povedala prvá dáma SND. „Dnes sa ti chcem prihovoriť s úsmevom na tvári ako tvoja obdivovateľka. A ty to vieš veľmi dobre, veď po každom predstavení, ktoré sme spolu hrali, alebo som ho videla, po každej televíznej inscenácii, alebo filme som sa ti vždy prihovorila ako tvoja verná fanynka. Používam toto slovo, lebo my v slovenčine ho nemáme pekné,“ povedala herečka, ktorá spomenula niekoľko Labudových úloh a to, koľko energie a krásy vďaka nim pocítila a ako sa pri nich smiala cez slzy, zadúšala od smiechu alebo jej behal mráz po chrbte – ako pri Tisovi.

Sýpky plné na veľa rokov

„Tvojím odchodom som sa stal oveľa chudobnejším,“ povedal Milan Kňažko, ktorý sa s Labudom poznal vyše 50 rokov a spoločne stáli aj na novembrových tribúnach. Kňažko spomínal, ako sa navzájom doberali a boli akoby naprogramovaní, že si musia strieľať jeden z druhého. „Mali sme sa radi, Marián. Uznaj, že toto som ti nemohol povedať, lebo by si sa mi vysmieval aspoň týždeň,“ povedal Kňažko. „Moji bratia po okupácii v šesťdesiatom ôsmom emigrovali a veľmi mi chýbali. Ďakujem ti, že si mi ich pomáhal nahradiť.“

Za Divadlo Astorka Korzo '90, ale aj v mene miliónov divákov sa s Labudom rozlúčil režisér Juraj Nvota. „Veril si v spravodlivosť, v to lepšie v nás, v boží odtlačok, veď nás pán Boh stvoril na svoj obraz. Každé stretnutie s tebou, Marián, v nás zanechalo neopakovateľnú stopu. Stopy sú vlastne odtlačkom miery darovanej lásky. Tie tvoje budú v tvojich najbližších, ale i v nás ostatných ešte dlho žiť. Ty keď si človeka nepoláskal, aspoň si sa s ním s láskou pohádal,“ povedal Nvota. „Čas sa nedá zastaviť. Ten, čo by to chcel, by podľa Frankla žiadal, aby kombajn pracoval, a pritom stál na mieste. Zatiaľ čo stroj ide poľom, vidíme s hrôzou len zväčšujúce sa strnisko, ale súčasne nevnímame rastúce množstvo zrna na vlečke. Tak máme sklon vidieť na minulých veciach len to, že už tu nie sú, ale nevidíme, do akých sýpok prišli. Smrť je žatva, a tá tvoja, Marián, bola mimoriadne hojná. Tvoje sýpky sú plné, na veľa rokov,“ dodal Nvota.

Počas obradu, ktorý uviedla pocta čestnej stráže prezidenta, často znelo, aká dôležitá bola pre Labudu rodina. Smútočnému publiku sa prihovorili aj Dušan Jamrich, režisér Martin Šulík a za mladú generáciu hercov Jana Kovalčiková a Daniel Fischer. Príhovory sa striedali s dokrútkami, ktoré pripomínali Labudove úlohy v divadle, televízii a vo filme aj s hudobnými číslami Petra Michalicu a Viery Bartošovej, Daniela Fischera či Heleny Krajčiovej, ktorá zaspievala hercovu obľúbenú ľudovú pieseň Tichá voda do Dunajka padala. V závere obradu znela zo záznamu dojímavá skladba Svet krásny býval v podaní Milana Kňažka.

„Nemyslel som si, že ti budem písať takýto list do hereckého neba,“ uviedol svoje spomienky na Labudu František Kovár. Ako post scriptum dodal: „Prepáč, že nespomínam tvoje herecké party a postavy, ktoré si bravúrne vytvoril. Tie našťastie zostávajú s nami a budú aj naďalej s nami žiť.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SND #posledná rozlúčka #Martin Huba #Marián Labuda #Bolek Polívka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk