Recenzia: Divadelnosť bežnej lásky jednej plavovlásky

Divadlo si pre adaptáciu pozvalo české režijno-dramaturgické duo SKUTR (Martin Kukučka, Lukáš Trpišovský), ktoré vo svojej domovine patrí k špičke divadelnej scény. Ich inscenácie sa vyznačujú silnou dávkou multižánrovosti, poetizácie, hravosti či pohybovej a výtvarnej štylizácie. Podobne pristúpili aj k slávnemu filmu režiséra Miloša Formana.

Tvorcovia rešpektovali pôvodný scenár, jeho scénosled i dialógy. Pre divadelné parametre ho dofabulovali a vytvorili vlastné tematické variácie. Lenže príbeh s banálnou zápletkou o láskach naivnej Anduly prenosom do média, ktoré vyžaduje výraznejší konflikt a dramatické pnutie, stratil na svojej pútavosti. Lakonickosť a humor filmu tvorcovia rozdrobili či nahradili hravou slovnou i pohybovou štylizáciou a poetickými obrazmi. Tých je však priveľa a atmosféra sa ľahko triešti. Jednotlivé situácie sú divadelne podmanivé, majú vtip i nápad, ale príliš triviálny text nedokáže obsiahnuť vnútornú dramatickosť potrebnú pre divadelné javisko.

V inscenácii účinkuje takmer kompletný súbor divadla. Herci a herečky sa dokázali napojiť na jazyk Skutrov a hrať v kompaktnej kolektívnej súhre, rešpektujú režijnú optiku, sú súčiastkami fungujúceho celku, kde nik nevyniká nad druhého a neuzurpuje si priestor. Z menších postáv najviac zaujme komické dámske trio – Predsedkyňa, Marienka a Vychovávateľka. Staršie nemotorné dámy z mesta Zruč, ktoré dychtivo (ešte viac ako ich mladšie kolegyne na čele s pôvabne roztomilou Andulou v podaní Dominiky Morávkovej) čakajú na ples so záložníkmi. Z ich komických neverbálnych reakcií je jasné, že toto čakanie trvá viac ako niekoľko rokov. V stvárnení Zity Furkovej, Marty Sládečkovej a Anny Šiškovej ide skutočne o malé, ale presne vypointované a výstižné figúrky.

Z väčších postáv zaujme najmä Pavol Šimun ako muzikant Milda. V jeho podaní je to mladý impulzívny pozér so slnečnými okuliarmi, s prenikavým zvodcovským pohľadom a s presnou rytmizáciou prejavu. Od začiatku je jasné, že Andula je pre neho len ďalšia víkendová láska a vety „Nemám v Prahe žiadne dievča“ a „Ty si tiež ako gitara“ sú len každý sobotný večer opakované frázy (preto ich režiséri v inscenácií často významovo akcentujú).

Šimunovi výborne sekundujú predstavitelia jeho rodičov – Zuzana Kronerová a Peter Šimun. Posteľový výstup, ktorý aj vo filme patrí medzi vrcholné scény, keď sa celá rodinka snaží zaspať na jednom lôžku, tvorí vďaka citu pre mieru a gag všetkých troch predstaviteľov výborné premostenie k trpkému záveru inscenácie, keď Andula zistí svoj ďalší a asi nie posledný životný omyl.

V Astorke vznikla vzácna inscenácia, z ktorej sa síce takmer vytratila poetika filmu postavená na autentickosti cinema verité, no nahradila ju sugestívna divadelná obraznosť. Inscenácii totiž netreba uprieť skutočne výsostne divadelný a básnický jazyk, ktorým jasne artikuluje tému ľahko nadobudnutej a o to ťažšie odchádzajúcej lásky i prozaickosť, no v skutočnosti komplikovanosť ľudských citov.