„Dnes by sme podobnú noticku v bulvárnych novinách sotva zaregistrovali, nikoho by nezaujímala. Dávam prednosť dielam, ktoré prehovárajú súčasným jazykom k tým, čo žijú teraz,“ hovorí režisér Eduard Kudláč. Dáva síce prednosť textom súčasných autorov, napriek tomu inscenoval na javiskách Dostojevského romány Idiot, Zločin a trest i Besy. Najnovšie pripravil inscenáciu Krotká, ktorá má v sobotu a v nedeľu premiéru v Štúdiu Slovenského národného divadla. Literárnu predlohu aj sám zdramatizoval.
„Príbeh, ako ho Dostojevskij napísal, dnes už nie je extra zaujímavý, lebo sa zmenil spoločenský kontext. Najťažšie bolo nájsť kľúč, ktorý ostáva aj cez desaťročia nemenný. Našli sme ho v momente, keď človek zažije nejakú stratu. A nastúpi neodstrániteľná, neidentifikovateľná a nemanipulovateľná bolesť, ktorej je vystavený a ktorá pretrváva nejaký čas. Snažili sme sa opísať tento časový úsek v takmer realistickej dĺžke,“ pokračuje hosťujúci režisér.
Nad nehybným telom sa muž prihovára svojej mŕtvej manželke. V zmätenom a protirečivom monológu sa obviňuje aj obhajuje, tápe a nachádza, snaží sa pochopiť a vysvetliť, čo a prečo sa vlastne stalo. Horúčkovito hľadá pevný bod, aby dokázal zvládnuť tragédiu, pod ktorú sa výrazne podpísal sám. Scéna Evy Kudláčovej-Rácovej pripomína na prvý pohľad pitevňu. Zámerne, veď ústredný hrdina v podaní Richarda Stankeho sa „pitve“ vo svojej mysli aj duši. „S priestorom som však chcel viac-menej narábať metaforicky,“ vysvetľuje Eduard Kudláč.
Televízna adaptácia Krotkej vyniesla pred polstoročím režisérovi Stanislavovi Barabášovi Grand Prix na festivale v Monte Carle. „Nevidel som to. Nepozerám nič, čo je čiernobiele,“ dodáva režisér komornej divadelnej dramatizácie príbehu s zrode a katastrofe jedného manželstva.
