Za zločinmi býva túžba po láske, erotike a majetku

Tragédia Vláda tmy je horor už svojím príbehom. "Nesnažil som sa však urobiť z nej horor, ale divadlo plné vášní," hovorí režisér Matúš Bachynec.

24.02.2018 16:00
Vláda tmy Foto:
Inscenácia Tolstého hry Vláda tmy má v sobotu premiéru v Divadle Jána Palárika v Trnave.
debata (1)

„Tolstého text je síce starý viac ako sto rokov, ale téma hriechu je stále aktuálna,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu. Jeho inscenáciu Vlády tmy premiéruje v sobotu večer trnavské Divadlo Jána Palárika.

Velikána ruského realizmu inšpiroval v súdnych spisoch zaznamenaný skutočný prípad vraždy dieťaťa v dedine Sidorovka z roku 1880. Vraha dokonca vo väzení aj navštívil. Keď v roku 1887 vyšla v tlači, získala si veľký ohlas, cárska cenzúra ju však ako nebezpečnú uviesť zakázala. Vo svetovej premiére ju preto uviedlo o rok neskôr francúzske Théatre Antoine.

„Hra je stará viac ako sto rokov, ale jej téma hriechu je stále aktuálna. My sme text príbehu zoškrtali na kosť, ale v téme a Tolstého odkaze ostal celý,“ prezrádza mladý režisér. Inscenácia sa nedohráva ani v 19., ani v 21. storočí, jej časopriestor je metaforickejší. Akcentuje ľudskú dušu, ktorá sa ocitá v hriechu. Odhaľuje jej najtemnejšie zákutia a zároveň je hlbokou analýzou tradičných poriadkov – kedysi v dedinskom, ale aj súčasnom svete.

„Podtitul hry sa prekladá rôzne. Jeden z prekladov je ,podaj čertovi vlas a uchytí ťa celého', druhý ,iba pazúrikom sa zachytil a lapil sa celý vtáčik'. Tolstoj v ňom hovorí, že jeden hriech plodí ďalší a ďalší, až je z toho celý rad, ktorý pohlcuje,“ vysvetľuje Matúš Bachynec. Každý zločin má motív. Ani u Tolstého, ktorý sa vyzná vo vzťahoch mužov a žien, to nie je podľa neho inak. Za všetkým vidí túžbu po láske, po erotike, po majetku a z toho v inscenácii vzniká spleť udalostí, ktoré vyústia až do vraždy vlastného dieťaťa. Mladá Anisja neznáša svojho muža. Želá si, aby postarší chorľavý sedliak čo najskôr umrel. Aby mohla žiť so svojím milencom, príťažlivým paholkom Nikitom, pomôže manželovi zo sveta jedom. A úkladmi ho na smrteľnej posteli pripraví o peniaze, ktoré chcel odkázať dcére z prvého manželstva. „Nikitovi sa ale zbridil život s Anisjou, ich vzťah je zaťažený zločinom. Preto nezmyselne míňa ukradnuté peniaze, pije, nevie nájsť pokoj a súloží s nevlastnou dcérou. Zase je v podtexte to, že jeden hriech plodí druhý,“ opisuje režisér, ktorý sa spolu s dramaturgičkou Luciou Mihálovou podpísal aj pod úpravu Tolstého predlohy.

Balík sena by mohol odkazovať na dedinu, kostýmy sú však zväčša dosť moderné. „Mám veľmi rád obrazy Hieronyma Boscha. Inšpiroval ma konkrétne jeho triptych, ktorého názov by sa dal preložiť Voz so senom. Na obraze sú kardináli, pápež, mníšky, mnísi, obyčajní ľudia a všetci sa ťahajú za vozom vrchovato naloženým senom, ktorý symbolizuje ani nie bohatstvo, ale majetok alebo pocit niečo mať,“ vysvetľuje Matúš Bachynec.

A keďže je príbeh veľmi krutý, tak aby neprišlo všetkým z neho zle, vytvoril kontrast rituálmi. Pohreb, svadba, krst… „Inscenujeme pravoslávne rituály, ktoré sú oproti rímskokatolíckym oveľa spektakulárnejšie. Napríklad pri svadbe sa narába s korunami, ktoré vyzerajú ako kráľovské. Všetko je prezdobené, ikonostas pozlátený, rituály sa opakujú trikrát… Hoci sa v hre ľudia vraždia a smilnia, stále sa odvolávajú na boha, odkaz viery je u tých nevzdelaných ľudí veľmi silný, a to nás k tomuto rozhodnutiu priviedlo,“ dodáva režisér.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Divadlo Jána Palárika #Matúš Bachynec #Vlády tmy